Kto zasial repku urobil – súdiac podľa súčasného vývoja jej cien – veľmi dobre.
Samozrejme, o všetkom rozhodne hlavne počasie. A aj ním determinovaná výška hektárových úrod.
Ak budú sľubné a udrží sa i dobrá cena, zisky z pestovania repky budú môcť opäť „sanovať“ straty, ktoré tým podnikom a zanietencom, ktorí ich ešte chovajú, vytvárajú hospodárske zvieratá.
Tak to bolo často aj v ostatných rokoch. Urobil som rýchly prepočet. Vyšlo mi, že solídne úrody repky (pri jej aktuálnej výmere na Slovensku) by mohli v tejto sezóne vynulovať finančné straty, ktoré vygeneruje chov približne 50 tisíc dojníc (bezmála polovica ich súčasného stavu na Slovensku). Sila, nie? Prepojenie repky s chovom hospodárskych zvierat je ale oveľa pevnejšie. Hlavne v časoch, keď Slovensko chce vyrábať mlieko a mäso bez využitia geneticky modifikovaných plodín v kŕmnych dávkach. To zo zámoria dovážaná sója zväčša nespĺňa. Vo výžive dojníc ju dokáže pomerne efektívne nahradiť repkový šrot.
Pri ekonomike chovu zvierat je rozhodujúca aj kvalita ďalších zdrojov krmív. Ich výbornou predplodinou, podobne ako aj väčšiny poľných kultúr, je práve repka. Ak dobrá efektivita pestovania plodín umožní podnikom chovať aj hospodárske zvieratá, rastliny veľmi ocenia maštaľný hnoj v pôde. A nezabúdajme ani na včelárov – najekologickejšie odvetvie nášho poľnohospodárstva. Repka môže byť aj zdrojom veľmi kvalitného medu. Radi to potvrdia aj samotní včelári, vyhľadávajúci kvitnúce žlté lány, často vzornou spoluprácou s pestovateľmi.
Preto i ja – zootechnik telom a dušou – mám túto plodinu vo veľkej úcte. Klobúk dolu pred všetkými, ktorí ju vedia so zanietením a efektívne pestovať. Vychádzky do prírody – vlastne momentálne jediná dovolená športová činnosť – nás s manželkou počas celej zimy a začiatkom jari viedli do okolia Nitry. Neďaleko obce Jarok je pekný porast repky. Prilákal i početný kŕdeľ elegantných volaviek bielych. Veľmi málo ich na Slovensku aj zimuje. Obdivujeme ich tam vždy počas našich potuliek. Určite tu našli vhodný biotop. Je skvelé, že na tomto repkovom láne to žije aj v mrazivých zimných dňoch. Ako obdivovateľa prírody ma to veľmi teší.
Hoci je táto parcela na miernom svahu, napriek výčinom počasia (intenzívne dažde na jeseň i v zime či pre okolie Nitry typický silný vietor) sme tu nezaznamenali po vzídení repky žiadne náznaky vodnej či veternej erózie pôdy. Repka je v tomto ozaj úžasná plodina. Na jeseň pôdu pokryje a tento jej, pre pôdu ochranný obal, vytrvá až do budúceho leta. Desať mesiacov. Veľmi potrebné.
Ján Huba
 – kópia.png)
