Limagrain repky

Pondelok 20.mája 2024, meniny má Bernard, zajtra Zina

L. Debnárová

Aj vy ste si všimli, že zopár amerických sci-fi filmov z ostatných rokov dáva do popredia farmárčenie ako jedno z najdôležitejších povolaní na svete? Pozrite si film Interstellar s Matthewom McConaugheyim alebo Marťan s Mattom Damonom. Ich možnosť prežitia bola priamo závislá od schopnosti vypestovať si základné suroviny - kukuricu či zemiaky.

Ešte jedno poučenie si môžeme z týchto filmov zobrať – totiž, že skôr ako kolonizujeme cudzie planéty a dokážeme na nich niečo jedlé vyprodukovať, by sme sa mali starať o udržanie života a úrodnosti pôdy na našej unikátnej domácej planéte. Teda používať trvalo udržateľné spôsoby hospodárenia, ktoré nedegradujú žiadne prírodné zdroje – pôdu, vodu, vzduch. A tiež umožnia prežiť ostatným druhom obývajúcim krajinu – vtákom, hmyzu, menším aj väčším zvieratám. Lebo len vo vzájomnej symbióze človeka s prírodou život vytrvá a nebudú nás ohrozovať extrémne podmienky.

Dnes je jasné, že klimatická zmena je už tu a prišla snáď ešte rýchlejšie, ako predpokladali vedci. Je pravdou, že zodpovednosť za to nesú všetky časti hospodárstva, najmä priemysel či doprava. Ale je zrejmé, že poľnohospodárstvo na to musí reagovať najrýchlejšie, pretože svoju „dielňu“ má pod holým nebom. Ak to niekto doteraz nepochopil  alebo odmieta akceptovať, dotlačí ho k tomu realita. Ale snažia sa o to aj vedúce hlavy v Európe.

Podmienky „Zelenej dohody“, ktorými by chcela Európska komisia do roku 2050 dosiahnuť uhlíkovú neutralitu európskeho kontinentu, sú náročné - fyzicky aj časovo. Poľnohospodárom takmer kladú na krk nôž, obrazne povedané, ale podľa tvorcov sú kompatibilné s požiadavkami reformovanej Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ. Zdá sa však, že jej pekne formulované ciele – „adekvátne reagovať na klimatické zmeny, ochraňovať prírodné zdroje a biodiverzitu a k tomu férový ekonomický prínos pre farmárov“ nebude také ľahké dosiahnuť. Prvé zrážky poľnohospodárskej praxe s teóriou už vidíme takmer denne v správach z Bruselu, Poľska, Nemecka či iných členských krajín, kde horia štrajky.

Európskym poľnohospodárom sa nepáčia rastúce nároky a prísnejšie požiadavky - kondicionality, ekoschémy, úhorovanie, biopásy... Ale ani politický diktát inštitúcií ohrozujúci ich pozície na trhu EÚ a samotné prežitie. Po prvom roku uplatňovania novej SPP je zrejmé, že pravidlá, tak ako ich na papieri nastavili úradníci, nebude ľahké v realite zaviesť. Aj kolieska sa musia najskôr zabehnúť, obrúsiť hrany, kým sa dobre roztočia. Dnes sú však na stole nielen modifikácie detailov národných strategických plánov, ale aj celkový rámec Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ pre aktuálne roky. V roku volieb nového obsadenia europarlamentu je to dosť riskantná úloha s nejasným koncom.

Veď niektoré požiadavky majú až logické chyby – nie je totiž celkom možné, aby únia jednou rukou ukrajovala z chovov hospodárskych zvierat kvôli emisiám a druhou sa dožadovala zvyšovania podielu organických hnojív do pôdy. Alebo v dnešných pestovateľských systémoch eliminovala jednu účinnú látku za druhou bez toho, aby k súčasným ochranným prostriedkom ponúkla iné - alternatívne.

Zamysleli ste sa už niekedy, prečo nám pravidlá pre dobré hospodárenie na pôde a ochranu prírody musí predpisovať vyššia inštitúcia či legislatíva? Každý skúsený poľnohospodár s rokmi praxe predsa najlepšie pozná svoje podmienky prostredia, prírodné zákonitosti, počasie, pôdu... Naozaj si sami nedokážeme udržateľne spravovať krajinu? Veď aj farmár má rodinu, deti, vnúčatá, ktorým tú našu krajinu raz prenechá. Sám by teda mal byť schopný využívať ju tak, aby sa dala obhospodarovať aj o 50-100 rokov, keď ju prenechá ďalšej generácii. Alebo sme takí krátkozrakí, že vidíme len vlastný prospech, tu a teraz, a nikto a nič iné nás nezaujíma?

Odpustite mi, prosím, tento apel. Možno to vnímam príliš jednoducho. Ale určite sa nemýlim v tom, že najdôležitejším správcom krajiny je práve poľnohospodár, ktorý drží v rukách prežitie obyvateľov tejto planéty.

Možno, ak by sme sa vrátili k „zdravému sedliackemu rozumu“, nebolo by treba toľko písaných pravidiel. Priveľa pravidiel zvyšuje potrebu kontrol ich dodržiavania. A to nepotrebuje nikto - ani farmár, ani štát, ani únia.

 

Lada Debnárová, 8.apríl 2024

 

agropoistenie

deň pola

Predplatné Agromagazínu

AGROMAGAZÍN je mesačník o ekonomike a financiách v agrosektore.

Predplaťte si časopis samostatne, alebo iný z našich časopisov a získajte ho ZADARMO.

Viac o predplatnom Agromagazínu

Ponuka našej vydavateľskej skupiny

agromagazin

pole

mechanizacia

chov