Viem, pred Vianocami sa nepatrí prinášať hrôzostrašné správy. No žijeme jednoducho ťažkú dobu. Všetci. A chovatelia hospodárskych zvierat obzvlášť. Preto mi prepáčte pesimizmus. Poďme ale k meritu veci - ekonomike výroby mlieka.
Budem ju ilustrovať na príklade dojníc. Pre dojné ovce platí to isté. A ešte s ďalším hendikepom – premnoženými predátormi. Tie neohrozujú len ekonomiku, ale aj život a zdravie oviec a kôz.
Moja prognóza priemerných nákladov v chove dojníc na Slovensku za rok 2021 je 10,3 eur na kŕmny deň (3 760 eur na dojnicu za rok). NPPC - VÚEPP vo svojej situačnej správe odhaduje priemernú ročnú produkciu v roku 2021 vo výške 8 100 kg na dojnicu.
Priemernú cenu mlieka dodávaného do mliekarní za končiaci sa rok odhadujem na úrovni 0,33 eur za 1 kg (až do októbra oscilovala okolo 0,32 eur a ročný priemer nad 0,33 eur už nedostane ani aktuálna solídna cena). Rozdiel medzi ročnými nákladmi a ročnými príjmami z predaja mlieka do mliekarní (pri uvádzanej 91,5 percentnej trhovosti) činí mínus 1 314 eur.
Iste, želali by sme si vyššiu cenu mlieka. V tomto parametri sme dlhodobo na chvoste krajín EÚ. A každé euro sa počíta. No skúste priemerný predaj mlieka na kravu ročne (7 412 kg) násobiť vyššími číslami. Strata sa zníži, ale zostáva. Napríklad pri priemernej ročnej cene 0,37 eur (je v rovine štedrých novoročných prianí) predstavuje 1 018 eur na dojnicu za rok. Počítajte kľudne ďalej. Ešte pri priemernej ročnej cene 0,40 eur (a to sme už v rovine zázrakov) za kg mlieka sme v strate bezmála 800 eur na dojnicu ročne. Nedá mi ale nespomenúť, že táto „rovina zázrakov“ – cena 0,40 eur je napríklad v severských krajinách už pár mesiacov realitou.
Dajú sa výrazne znížiť náklady? Na kilogram mlieka áno. Rastúcou úžitkovosťou. No na kŕmny deň už veľmi nie. Tie pri intenzifikácii rastú. V priemernej ročnej produkcii na kravu ešte rezervy sú. No zoberme si úplne najlepších. Ak je laktačná úžitkovosť ich stád 12 000 kg v rámci KÚ, ročná bude okolo 11 000 kg a ročný predaj mlieka okolo 10 500 kg (pri výrazne nadpriemernej trhovosti).
Ak by náklady na kŕmny deň boli pri takejto intenzite napr. 11,5 eur, stále strata dosahuje 730 eur na dojnicu ročne. Z pohľadu podnikového ekonóma je chov dojníc ťažkým hazardom. To snáď chápe každý, kto číta tieto riadky. A to sme na prahu roku 2022, v ktorom porastú ďalšie nákladové položky. Prognózu ich rastu sa dozviete v ročenke Agrobiznis v roku 2022, ktorá bude súčasťou januárového AGROMAGAZÍNu.
Ak sa výrazne nezvýšia podpory, môžeme očakávať rapídny pokles počtu dojníc, aj prvovýrobcov mlieka (od roku 2000 klesol z približne 900 na 377). To bude mať za následok zrejme aj zníženie počtu dodávateľských firiem na malom trhu (čoho sme napr. pri farmaceutických gigantoch už dlhšie svedkami), monopolizáciu a, samozrejme, ďalší nárast cien vstupov.
A výrazne silnie tlak na welfare, ekologizáciu a kvalitu mlieka. Bude tiež nutné obmedziť využívanie antibiotík. Dočítate sa o tom v rubrikách Téma mesiaca a Tematická príloha decembrového vydania odborného časopisu Slovenský CHOV. Zostanú tunajšie mliekarne bez slovenského mlieka? Ak sa nič nezmení - zrejme, žiaľ, - áno.
Ján Huba
