David Karkulín
Poľnohospodári s napätím očakávali májovú správu Európskej komisie, v ktorej mala zverejniť svoj návrh budúceho rozpočtu EÚ pre roky 2021 až 2027 vrátane diskutovanej Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP). Nový rozpočet totiž ovplyvní odchod V. Británie z únie. Komisia napokon navrhuje v porovnaní s aktuálnym programovacím obdobím zredukovať budúci rozpočet na SPP o 11 %, z toho rozpočet na priame platby o 9,5 %. Pre slovenských poľnohospodárov by ale rozpočtové diskusie mohli dopadnúť priaznivejšie. Reálne sa totiž uvažuje o tom, že v po roku 2020 bude pokračovať tzv. externá konvergencia priamych platieb, čo znamená, že platby sa budú naďalej medzi jednotlivými členskými štátmi postupne dorovnávať. Táto konvergencia by Slovensku mala zabezpečiť to, že v porovnaní s aktuálnym programovacím obdobím sa nám rozpočet na priame platby nezníži vôbec.
Rizikom však ostáva stropovanie, ktoré Európska komisia vo svojom najnovšom návrhu nastavila na značku 60000 EUR na poberateľa. Ak nebude schválená možnosť odpočtu osobných nákladov, potom môže každoročne zo slovenských priamych platieb putovať do II. piliera až 177 mil. EUR, čo je okolo 40 % rozpočtu na priame platby. Tento scenár je však málo pravdepodobný, napokon i ďalšie zverejnené materiály komisie poukazujú na to, že členské štáty dostanú možnosť odpočtu osobných nákladov, čo mieru krátenia priamych platieb výrazne obmedzí.
Kým na diskusie o financiách týkajúcich sa budúcej SPP ešte ostáva dostatok času, výrazne menej je ho na diskusie o tohtoročných možnostiach speňažovania olejnín na čele s repkou. Repka v ostatných mesiacoch „dostáva na frak“ v podobe poklesu svojej ceny a v tomto momente jej letné speňaženie sľubuje slovenským farmárom skôr sklamanie ako radosť. Po tom, čo vlani EÚ prehrala arbitrážny súd s WTO, musela pristúpiť k zníženiu importného cla na dovoz argentínskej bionafty a zdá sa, že tak bude musieť urobiť i pri malajzijskom palmovom oleji.
Argentínska bionafta tak aktuálne zaplavuje EÚ trh, čo núti európske rafinérie redukovať výrobu bionafty z európskej repky. Zlatavý repkový olej sa tak stáva nechceným tovarom. Agrárne trhy sú však známe svojou vrtkavosťou. Argentína aktuálne žne podpriemernú úrodu sóje a tak bionafty napokon nemusí mať v ďalšom slede roka 2018 až taký nadbytok ako sa mnohí domnievajú. A tak i keď to pred žatvou nevyzerá s cenami repky ružovo, po žatve toto tvrdenie nemusí vonkoncom platiť. Repka prináša podnikom prvý požatevný cash, no kto bude chcieť i profit, možno by nemal tentoraz pustiť hneď úplne všetko „od kombajna“.
David Karkulín
Poľnohospodári s napätím očakávali májovú správu Európskej komisie, v ktorej mala zverejniť svoj návrh budúceho rozpočtu EÚ pre roky 2021 až 2027 vrátane diskutovanej Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP). Nový rozpočet totiž ovplyvní odchod V. Británie z únie. Komisia napokon navrhuje v porovnaní s aktuálnym programovacím obdobím zredukovať budúci rozpočet na SPP o 11 %, z toho rozpočet na priame platby o 9,5 %. Pre slovenských poľnohospodárov by ale rozpočtové diskusie mohli dopadnúť priaznivejšie. Reálne sa totiž uvažuje o tom, že v po roku 2020 bude pokračovať tzv. externá konvergencia priamych platieb, čo znamená, že platby sa budú naďalej medzi jednotlivými členskými štátmi postupne dorovnávať. Táto konvergencia by Slovensku mala zabezpečiť to, že v porovnaní s aktuálnym programovacím obdobím sa nám rozpočet na priame platby nezníži vôbec.
Rizikom však ostáva stropovanie, ktoré Európska komisia vo svojom najnovšom návrhu nastavila na značku 60000 EUR na poberateľa. Ak nebude schválená možnosť odpočtu osobných nákladov, potom môže každoročne zo slovenských priamych platieb putovať do II. piliera až 177 mil. EUR, čo je okolo 40 % rozpočtu na priame platby. Tento scenár je však málo pravdepodobný, napokon i ďalšie zverejnené materiály komisie poukazujú na to, že členské štáty dostanú možnosť odpočtu osobných nákladov, čo mieru krátenia priamych platieb výrazne obmedzí.
Kým na diskusie o financiách týkajúcich sa budúcej SPP ešte ostáva dostatok času, výrazne menej je ho na diskusie o tohtoročných možnostiach speňažovania olejnín na čele s repkou. Repka v ostatných mesiacoch „dostáva na frak“ v podobe poklesu svojej ceny a v tomto momente jej letné speňaženie sľubuje slovenským farmárom skôr sklamanie ako radosť. Po tom, čo vlani EÚ prehrala arbitrážny súd s WTO, musela pristúpiť k zníženiu importného cla na dovoz argentínskej bionafty a zdá sa, že tak bude musieť urobiť i pri malajzijskom palmovom oleji.
Argentínska bionafta tak aktuálne zaplavuje EÚ trh, čo núti európske rafinérie redukovať výrobu bionafty z európskej repky. Zlatavý repkový olej sa tak stáva nechceným tovarom. Agrárne trhy sú však známe svojou vrtkavosťou. Argentína aktuálne žne podpriemernú úrodu sóje a tak bionafty napokon nemusí mať v ďalšom slede roka 2018 až taký nadbytok ako sa mnohí domnievajú. A tak i keď to pred žatvou nevyzerá s cenami repky ružovo, po žatve toto tvrdenie nemusí vonkoncom platiť. Repka prináša podnikom prvý požatevný cash, no kto bude chcieť i profit, možno by nemal tentoraz pustiť hneď úplne všetko „od kombajna“.
 – kópia.png)
