Akým slovom začať príbeh? Je to ako s prvým tónom symfónie alebo ako s úvodnou vetou na prvom rande. Prvý dojem urobíš len raz.
Omyl je zväčša fatálne potrestaný. Čo, ak ste však mestom. Ako by ste sa pri príchode prihovorili svojmu novému návštevníkovi?
Bruggy nájdete na plagátoch letísk, jeho návštevu odporúčajú turistickí sprievodcovia, dá sa tu nabažiť kusom histórie. Ak by ste hľadali prozaickejší dôvod na cestu sem, dozaista si budete vedieť vybrať z ponuky lokálnych pív, sú ich stovky. Abstinujúca časť rodiny sa môže pre zmenu prejesť čokoládou. Ako vidno, Bruggy vyvolávajú veľké očakávania...
Ak by vám však ani jeden z uvedených dôvodov nestačil, príďte sem v máji (počas sviatku Nanebovzatia Pána) a nechajte k sebe mesto prehovoriť tak, ako to robí len raz za rok, a to už viac ako 7 storočí. V roku 1304 totiž mestom po prvýkrát prechádzal sprievod - Procesia Svätej krvi (dnes zapísaný na zozname svetového dedičstva UNESCO).
Stovky účastníkov v živých obrazoch kráčajú vyzdobenými ulicami starého mesta a tešia sa zo svojho najkrajšieho dňa v roku. Práve tak totiž miestni tento deň pomenovali. Ústredným prvkom procesie je relikvia s Ježišovou krvou, ktorá je práve v Bruggách uložená.
Tento rok sme boli súčasťou viac ako stotisícového davu, ktorý lemoval ulice, aj my. Bruggy všetkých vrúcne privítali. Bez zmätku a nervozity. Akoby si pamätali na všetko zo svojej minulosti a premenili to na rozprávkový príbeh zabalený do šarmu, elegancie, vľúdnosti a pôvabu. A nech Bruggám slúži ku cti aj to, že aj napriek tisícom dôvodom (a mnohým z nás by stačil len jeden), ony nie sú sebastredné.
Ten príbeh nebol o Bruggách, bol o nás, o svete, jeho počiatkoch, ľudstve a jeho križovatkách o prírode. Mesto sa stalo len pódiom, kusom plátna, hostiteľom. Niekým, koho prvé slová sú vrúcne, úprimné. Slová, ktorými nikto nič nepokazí: „Som tu pre vás. Nech ste odkiaľkoľvek, vitajte a cíťte sa so mnou dobre.“
Karol Kováč
Snímky: autor
 – kópia.png)
