To je možné len v rovine zázrakov. Ak by mala každá krava dvojičky, ktoré by prežili až do odstavu. A to by nám na obnovu stáda neostalo nič. Prax ale hovorí o výskyte dvojičiek len v 3–4 % pôrodov.
O čom chcem ale hovoriť. Koncom každého roka stanovujeme s kolegami produkčné minimá na nasledujúci rok. Založené sú na prognózach vývoja nákladov a cien. Robíme to pre dojnice a dojné ovce. Ide o odhad, aká výška produkcie dokáže zabezpečiť nulovú rentabilitu bez podpôr. Tieto prognózy publikujeme v ročenke Agrobiznis (je súčasťou Agromagazínu) a následne na tomto portáli.
Viackrát som dostal otázku, prečo produkčné minimá nestanovujeme aj pre mäsové kravy. Odpoviem. Produkčné minimá pre dojnice a dojné ovce sú temer každý rok na takej úrovni, ktorú dosahujú (alebo sa k nej približujú) naše úplne najlepšie podniky.
Ak by sme chceli vykryť náklady na chov mäsovej kravy (3,5 eur/kŕmny deň podľa údajov VÚEPP, rok 2019) tržbami z predaja teliat, museli by sme pri priemernej cene 2,7 eur/kg ž. hm. predať ročne od každej kravy 2 teľatá.
Biologicky dosiahnuteľné maximum (keďže je potrebné ponechať si časť jalovičiek na obnovu stáda) je pri nulových úhynoch teliat do odstavu 0,87 predaného teľaťa na kravu za rok. Slovenský priemer je oproti tomuto biologickému potenciálu asi polovičný (0,4 predaného teľaťa na kravu za rok). Vyčíslené v eurách: Pri dosiahnutí biologického potenciálu je ročná strata na kravu temer 700 eur, pri našich súčasných priemerných parametroch je ročná strata 1 050 eur na mäsovú kravu.
Ako je teda možné, že sa u nás mäsové kravy chovajú, dokonca ich počet narastá? Budem najprv optimista. Lebo máme aj chovateľov, ktorým mäsové kravy učarili. Investovali do špičkového zahraničného genofondu (niekde na to, pravda, ale museli zarobiť). Dosahujú parametre blízke biologickému maximu a na trhu je záujem o ich plemenné zvieratá (býky do plemenitby a kvalitné jalovice na ďalší chov). Nech sú všetkým vzorom.
A teraz realita. Mnohí chovajú mäsové kravy preto, aby splnili podmienku minimálneho zaťaženia TTP, nutného na získanie podpôr. Je s nimi menej starostí ako s dojnicami a tiež ich treba menej strážiť pred premnoženými predátormi v porovnaní s ovcami či kozami. A vyžadujú menej pracovníkov.
Máme tiež, chvalabohu, aj nemálo chovateľov, ktorí chcú navrátiť našim chotárom ich niekdajší zelený lesk. O jednom z nich sa dočítate na tomto portáli v najbližších dňoch. Mäsovému dobytku bola venovaná aj rubrika Téma mesiaca novembrového Slovenského CHOVu, kde sa môžete dočítať viac.
Ján Huba, NPPC – VÚŽV Nitra
Časopis Slovenský CHOV si môžete predplatiť tu.
