Slnečnica spolu so sójou, repkou a podzemnicou olejnou – sú v globálnom meradle štyrmi základnými piliermi pestovaných olejnín, zabezpečujúcich potreby potravinárskeho oleja. Hoci Európa nie je agrárne veľká, repka so slnečnicou sú v jej podmienkach dobre etablované a sú cennou olejnatou komoditou.
Slnečnica ako výnosná olejnina bola do Európy prinesená v 17. storočí a jej pestovaniu sa začalo dariť v podmienkach východnej Európy a dnešného Ruska. Z týchto oblastí pochádzajú i mnohé – neskôr pestované „odrody“, ktoré boli spätne introdukované na americký kontinent. Slnečnica vo svojich pestovateľských začiatkoch nebola tou plodinou, ktorú vidíme na súčasných poliach a k podpore výťažnosti oleja z nažiek slnečnice dochádza až koncom 18. storočia, kedy sa do popredia dostáva jej zušľachťovanie spolu so zmenou prvých „pestovateľských technológii“ – ak ich za technológie v danom období môžeme považovať.
V tomto období sa pozornosť začína venovať jej odolnosti voči chorobám, škodcom, ale aj prvým agronomickým a fyziologickým vlastnostiam. Vývoj odrôd má teda dlhú tradíciu a ich zlepšovanie ovplyvnili dva faktory, ktorých zvládnutie postavilo základ moderných odrôd slnečnice, a to medzidruhová hybridizácia a cytoplazmatická samčia sterilita.
Slnečnica ako poľná plodina sa dokáže dobre adaptovať na sucho – v rámci pôdnych i atmosférických podmienok. Klimatická zmena, však modeluje i podmienky sucha a treba zdôrazniť, že cielené pokusy o šľachtenie pre väčšiu toleranciu sucha – či už pôdneho či atmosférického, sú obmedzené. Dôležitú úlohu v daných pokusoch zohráva morfologická adaptácia listov slnečnice. Cieľom je samotný proces fotosyntézy odohrávajúci sa v listoch a následne procesy hospodárenia s vodou.
Slnečnica má veľmi špecifickú fyziológiu výživy a líši sa od iných poľných plodín. Samotná fyziológia však vplýva na konečný výsledok – teda olej, jeho výťažnosť a kvalitu – čo je hlavnou pridanou hodnotou slnečnice ako pestovanej plodiny. Kvalita slnečnicového oleja je vo všeobecnosti spojená s obsahom kyseliny palmitovej, stearovej, olejovej a linolovej, pričom olejová a linolová tvoria asi 90 % z celkového množstva. Pridanou hodnotou kvality oleja je i jeho stabilita, ktorá sa odvíja od genetickej výbavy odrody a výživy slnečnice. Tak ako už bolo uvedené, genetický a environmentálny faktor, určujú vývoj, úrodu a kvalitu úrody rastlín slnečnice.
Niektoré z environmentálnych faktorov, ktoré vplývajú na vývoj a výnos slnečnice, môžeme riadiť, zatiaľ čo iné nie. Kľúčové sú pôdne podmienky - vlastnosti ťažkých ílovitých pôd, povrchové prísušky, hrudovitosť, sú dobre známymi agronomickými výzvami. Uskutočnilo sa množstvo štúdií o vplyve hustoty populácie rastlín na rast a výnos slnečnice či mnohé čisto výživové štúdie. V súčasnosti sa upriamuje pozornosť viac na integrovaný systém – ako komplex súčinností od prípravy osivového lôžka, jednotlivé agronomické zásahy počas vegetácie až po zber plodiny.
Hoci sa slnečnica vo svete pestuje najmä na výrobu rastlinných olejov, jej pestovanie a produkcia podlieha neustálym výzvam. Svetové trhy a spotrebitelia majú rôzne požiadavky. „Čo teda aktuálne hýbe svetovými požiadavkami na slnečnicu ako komoditu a ktoré jej vlastnosti sú v hľadáčiku záujmu jej šľachtenia?“ Pre potreby priamej spotreby a čisto potravinárskeho využitia sa do popredia dostávajú tzv. cukrovinkárske, bielkovinové odrody s nízkym obsahom tuku. Tu veľkú úlohu zohrávajú gény zodpovedné za vysoký výnosový potenciál a dobré technické a technologické vlastnosti nažiek – teda väčšie nažky a výška HTS, vyšší obsah bielkovín. Kvalita oleja však zostáva naďalej v predmete záujmu najmä vyšší obsah kyseliny olejovej a tokoferolov. Medzi hlavné pestovateľské ciele patrí tolerancia voči biotickým a abiotickým podmienkam. Nové odrody musia byť tolerantné – odolné voči štandardným hubovým ochoreniam, respektíve musia veľmi dobre tolerovať pesticídne ošetrenia bez sekundárnych fyziologických zmien.
Využitie moderných genetických nástrojov teraz aj v budúcnosti by malo pestovateľom umožniť tráviť menej času šľachtením odrôd s tolerantnými vlastnosťami a sústrediť sa viac sa na dosahovanie úrod v cieľových prostrediach. Pravdepodobne to však bude potrebné dosiahnuť bez použitia moderných šľachtiteľských metód, pretože geneticky modifikované odrody budú pravdepodobne čeliť zložitým prekážkam v regulácii a akceptácii na európskom trhu.
Ak potrebujete poradiť pri správnom výbere odrody k dispozícii sú Vám naši obchodní zástupcovia, ktorí v spolupráci s produktovými manažérmi nájdu to správne riešenie pre vás.
Ing. Anna Sadloňová, PhD.
Produktový manažér INTERAGROS, a.s.
