Hnojovica a digestát z bioplynovej stanice sú vďaka svojej nutričnej hodnote dôležitou súčasťou výživy či už pred založením porastov alebo v rámci regeneračného hnojenia.
Obsah dusíka vo forme (NH4+) a jeho transformácia, no predovšetkým neúmerne vysoký podiel rozpustného draslíka (K+) spôsobujú z dlhodobého hľadiska zhoršovanie vybraných pôdnych vlastností. Negatívne dopady sa kompenzujú pravidelným udržiavacím vápnením.
Aplikácia hnojovice je spravidla vždy sprevádzaná green-efektom a počas prvých 3-4 rokov je pôda vďaka zásobe vápnika ako-tak schopná neutralizovať veľmi vysoký prísun kyselín (H+). Ten vzniká po aplikácii, ako súčasť procesu nitrifikácie NH4+ ako zložky hnojovice (NH4+ + 2O2 = NO3- + H2O + 2H+).
Inak povedané: pri premene amoniakálneho dusíka na dusík dusičnanový sa do pôdy uvoľňuje kyselina v podobe 2 katiónov vodíka (2H+), ktoré je nevyhnutné neutralizovať zo zásob vápnika v pôde (CaCO3). Pri hektárovej dávke 25-30 m3 hnojovice sa v pôde v rámci neutralizácie spotrebuje takmer 100 kg vápnika (CaO).
Napriek tomu, že pH hnojovice je na úrovni 7,2-7,3 a digestátu viac ako 8 - samotné pH pôdy sa aplikáciou amoniakálneho dusíka na krátky čas zvýši – avšak už po 48 hodinách je možné sledovať výrazný nárast kyslosti. V prípade nedostatočného obsahu vápnika v pôde tak dochádza vo vrchných vrstvách k výrazným stratám pri čerpaní základných živín.
Sprievodným javom aplikácie digestátu je okrem iného neúmerne vysoká dávka rozpustného draslíka, ktorý v tomto nepomere ako jednomocný katión (K+) spôsobuje narúšanie pôdnej štruktúry (utuženie) a rozplavovanie pôdnych agregátov – výsledkom je pokles počtu makropórov a tvorba pôdnych prísuškov. Narušenie pôdnej štruktúry - teda pomeru zastúpenia Ca-Mg-K a kyselín (H+) v pôde popisuje schéma 1. Neúmerne vysoké hodnoty rozpustného draslíka dokumentuje chemická analýza v tabuľke 1.
Schéma č.1: Vpravo - narušený pomer katiónov Ca-Mg-K-H+ spôsobuje zhoršenie pôdnej štruktúry.
Tabuľka č.1: Vysoký obsah rozpustného draslíka v digestáte a hnojovici.
Prevencia vápnením - podpora pôdneho života
Pri dlhodobej aplikácii hnojovice alebo digestátu je teda nevyhnutné narušený chemizmus pôdy (nárast kyslosti) a fyzikálne vlastnosti (degradácia štruktúry) kompenzovať prostredníctvom zásobnej dodávky vápnika (cieľ 75-80 %-né nasýtenie), v menšej miere tiež horčíka (do max. 10 %).
Osobitnou úlohou vápnenia je v tomto prípade podpora mikro-biologickej činnosti. Pôdne baktérie sú poškodzované v dôsledku nadmernej koncentrácie solí vo vodnom roztoku ako výsledok už spomínaného vysokého obsahu katiónov (K+) a (NH4+).
V neposlednom rade dochádza pri dlhodobej aplikácii digestátu k degradácii pôdneho humusu. Keďže samotný uhlík (C) je v procese prevádzky bioplynovej stanice spotrebovaný v podobe metánu (CH4), jeho obsah ako stavebnej látky/živiny je v digestáte veľmi nízky – to má negatívny vplyv na tvorbu humusu.
Digestát - testovanie v praxi
Negatívne vplyvy ako sprievodný jav aplikácie digestátu dokumentuje výskumný projekt Ing. Badalíkovej (Výzkumný ústav pícninářský, Troubsko).
Trojročný výskum v období 2014-2016 dokumentuje viacero negatívnych účinkov na fyzikálne vlastnosti pôdy. Došlo k nárastu objemovej hmotnosti pôdy, čo sa prejavuje poklesom počtu makro-pórov a nárastom mikropórov. Výsledkom je zvýšenie utuženosti a pokles vodostálosti pôdnych agregátov (graf 1).
V priebehu 3 rokov došlo k zníženiu hodnoty pH pôdy u varianty s 2-krát aplikovaným digestátom (2x20 ton/ha) o 0,4 a u varianty s 1x aplikovaným digestátom (1x20 ton/ha) o 0,2 v porovnaní s kontrolným variantom. U variantov s digestátom došlo postupne k významnému nárastu penetrometrického odporu pôdy – pôda sa takto stáva ťažšie spracovateľnou.
Graf č.1: Negatívny vplyv dlhodobej aplikácie digestátu v podobe nárastu objemovej hmotnosti pôdy (zdroj: B. Badalíková, VÚP Troubsko).
Celý článok bol publikovaný v AGROMAGAZÍNe 4/2024 a pokračovanie témy nájdete v čísle 5/2024.
Mesačník AGROMAGAZÍN si môžete predplatiť tu.
Patrik Ciklaminy, Calmit, spol. s r. o.
