EÚ chce do roku 2050 docieliť uhlíkovú neutralitu a stať sa súčasne svetovým lídrom v oblasti ochrany životného prostredia ako aj v boji proti klimatickej zmene. Legislatívci už aj predstavili viacero návrhov riešení, ktoré by mali viesť k naplneniu tohto cieľa. Problematika sa do značnej miery týka aj poľnohospodárstva, ktoré je preukázateľne jedným z producentov skleníkových plynov. Rovnako tak sa skloňujú negatívne efekty znečisťovania podzemných vôd a znižovania biodiverzity pri používaní pesticídov či znečisťovania ovzdušia kvôli amoniaku, nechýba kritika degradácie a strata pôdy eróziou či nadmerné uvoľňovanie uhlíka z nej.
Problémy sú pomenované, teraz je úlohou nájsť riešenia, ktoré povedú k ich minimalizácii, optimálne ich odstráneniu. V chlebovom odvetví sa preto tlačí aktuálne do popredia stratégia z Farmy na stôl, ktorá však definuje niektoré ekociele až príliš ambiciózne. Jedna vec si je stanoviť cieľ a druhá stanoviť si cestu ako k nemu s čo najmenšími komplikáciami dopracovať. A práve to stanovovanie cesty, ako sa k týmto ekologickým cieľom dostať, sa mi zdá neadekvátne. Myslím si, že zľahčujeme ekonomické dosahy zavádzania ekologických riešení do života ľudí a to je to, čoho by sme sa mali obávať.
To platí aj pre poľnohospodárstvo. Chceme menej pesticídov, menej hnojív – ale potom sa bavme i o negatívnych dopadoch rizika nižšej produkcie. To môže byť problém ako pre farmárov, tak i pre spotrebiteľa. Ako farmár vykryje výpadky svojich príjmov? Ako spotrebiteľ vykryje vyššie ceny potravín, ktoré budú dôsledkom ich nižšej produkcie? Prechod na zelené hospodárstvo by mali uľahčiť podpory z novej SPP. Všetci dnes dobre vieme, že priame platby sú definované ako všeobecná podpora príjmu farmárov. Dnes podpory z SPP tvoria v priemere 36 % celkového príjmu fariem v EÚ. My po novom túto podporu (resp. jej časť) všeobecného príjmu fariem chceme odkloniť do ekologických schém. A tu je problém. Pretože aby farmár mal nárok na tieto platby, bude musieť spĺňať nejaké ekologické podmienky, na ktorých splnenie ale bude mať dodatočné náklady. Ekologické platby tak budú skôr kompenzáciou vynaložených extra nákladov a nie podporou príjmu. Ekonomicky si tak agrosektor môže pohoršiť, pretože vysoko pravdepodobne (minimálne spočiatku) bude mať vyššie náklady a nižšiu produkciu a teda nižší príjem. Pokles produkcie sa zrejme časom prejaví v náraste cien komodít/potravín a teda príjmy fariem znovu vzrastú, no nebude to zo dňa na deň. Nehovoriac o tom ako budeme v takomto prostredí riešiť lacnejšie dovozy potravín s nižšími ekoštandardmi. Ďalšou vecou je, či sú ľudia pripravení zaplatiť za potraviny viac. Pritom vyššie náklady sa nebudú týkať len potravín, ale aj platenia ekologických (uhlíkových) daní, drahšej mobility (zdražovanie áut pri prechode na elektromobilitu) a podobne. Prechod na biohospodárstvo nebude zadarmo.
David Karkulín
Tento článok bol publikovaný v septembrovom vydaní AGROMAGAZÍNu na s.5
Časopis AGROMAGAZÍN si môžete predplatiť tu.
