Rok 1989 priniesol v našej spoločnosti viaceré zmeny a aj nové možnosti na podnikanie. Vývoj v poľnohospodárstve však nebol v mnohých prípadoch ideálny, viaceré družstvá skončili v konkurze a na hospodárskych dvoroch zostali opustené a zdevastované maštale. To bol aj prípad JRD v Šarišských Michaľanoch, ktoré takto skončilo svoju činnosť už v roku 1994. Koniec družstva znamenal novú etapu v rozvoji hospodárstva Františka Kijovského. Ten začal podnikať ako SHR prakticky hneď po nežnej revolúcii a po páde spomínaného JRD prevzal jeden z dvorov – v Medzanoch. Jednotlivé budovy si vyžiadali okamžité opravy, pričom v najväčšej miere sa zameral na maštale pre hovädzí dobytok.
Opraty preberajú postupne ďalšie generácie
František Kijovský je dnes už síce v dôchodkovom veku, na pracovný oddych však zďaleka nemyslí a naplno pomáha svojmu synovi Petrovi. Ten v súčasnosti stojí na čele rodinnej spoločnosti Agrofarma – K, s.r.o. (pozn. red.: Transformáciu z právnej formy SHR na s.r.o. zavŕšili v roku 2015.) Navyše čoraz viac času už na farme trávi aj Petrov 13-ročný syn Kamil. Kiežby takáto vzorná generačná postupnosť bola v našom poľnohospodárstve zastúpená čo najviac.
Najlepší chovateľ dojníc plemena slovenské strakaté
Peter Kijovský začal oficiálne pracovať na rodinnom gazdovstve hneď po absolvovaní strednej školy pred vyše 20 rokmi. Popri práci dokázal ešte vyštudovať aj ekonomiku na nitrianskej SPU. Jeho srdcu je najbližšia živočíšna výroba, čo veľmi dobre vidieť na špičkových výsledkoch v chove dojníc plemena slovenské strakaté. Na ostatnom vyhodnotení NAJ slovenský chov si dokonca prebral ocenenie za prvé miesto, ako najlepší chovateľ za rok 2020 na Slovensku (hodnotený celkový index). Chov mliekových kráv patrí k najviac náročným odvetviam nášho poľnohospodárstva, jednak z hľadiska ekonomiky ale aj pracovnej sily. U Petra Kijovského sa vhodne kombinujú vlastnosti výborného chovateľa, ale zároveň aj ekonóma, čo dokazujú dlhodobé hospodárke výsledky.
Vyššia intenzita prostredníctvom 3 dojení denne
Keď pán Kijovský prišiel v lete 1994 na hospodárky dvor v Medzanoch, prevzal tiež 25 dojníc s biednou úžitkovosťou. Ešte väčším problémom boli chýbajúce akékoľvek zásoby krmovín. Aby prežili zimu, nakupovali seno od menších aj väčších gazdov z okolia. Našťastie v tom čase boli ešte funkčné stodoly bežnou súčasťou dedinských dvorov. Popri oprave maštalí investovali postupne aj do genetiky stáda. Aj keď sa spočiatku pohrávali s myšlienkou chovať plemeno hojštajn, nakoniec zvolili slovenský strakatý dobytok. S odstupom času hodnotia toto rozhodnutie ako správne. V súčasnosti chovajú spolu 250 kusov dobytka, z toho 105 dojníc.
Cena mlieka dlhodobo stagnuje a chovatelia sa preto musia poriadne obracať, aby sa aspoň priblížili k nule. O nejakej extra ziskovosti nemôže byť ani reč. Peter Kijovský ponúka recept na zvýšenie intenzity: „Od mája dojíme 3-krát denne. Síce nám trochu stúpli niektoré náklady, efekt vyššej úžitkovosti sa však prejavil okamžite. Tri dojenia denne zatiaľ absolvuje len polovica z dojeného stáda, tá produkčnejšia.“
Od roku 2003 má miestny chov štatút šľachtiteľský. O dva roky neskôr predali prvého plemenného býka, pričom dodnes počet narástol k číslu 150 – skvelá vizitka pre chovateľa. V čase našej návštevy pripravovali na predaj aj 7 jalovíc na export do zahraničia.
Tržnými plodinami najmä pšenica a jačmeň
Hospodária len v okolí obce Medzany na výmere takmer 370 ha. Vlaňajšiu jeseň zasiali pšenicu na 140 ha, pričom daždivé počasie rozdelilo sejbu do troch etáp, na začiatok októbra, druhú polovicu tohto mesiaca a skončili začiatkom novembra. „Úrodu pšenice sme zaznamenali v priemere 4,4 t/ha, medziročne nižšiu o 2 „metráky“. Pestujeme len kŕmnu pšenicu, z ktorej 90 % predávame. Súčasné ceny sú slušné a aktuálne sa ponuky hýbu mierne nad 190 €/t (pozn. red.: reportáž sa konala v závere augusta). Horšie to už vyzerá pre chovateľov pri nákupe kŕmnych zmesí, ako napríklad repkové a sójové šroty,“ hovorí Peter Kijovský. Tržne realizujú ešte hrach z 20 ha a sladovnícky jačmeň zo 40 ha. S úrodami jarín 4,2 t/ha jačmeňa a okolo 2 t/ha hrachu vyslovil pán Kijovský spokojnosť.
Veľmi pekne sa koncom augusta ukazovala kukurica, ktorú pestujú na 75 ha. Väčšiu časť zosilážujú a po naplnení jám zvyšok pokosia kombajnom a zrno zakonzervujú (CCM). Okrem krmovín pestujú ešte zemianky na 3 ha. Tie predávajú priamo z dvora alebo zásobujú menšie stravovacie prevádzky v okolí.
Štefan Ščecina, AGROMAGAZÍN
Snímky: autor, archív P. Kijovského a Marián Dukes
