Manažovať veľký chov, resp. viacero chovov si vyžaduje bohaté skúsenosti, koncepčné myslenie a musíme si priznať aj istú mieru odvahy. Nič z toho nechýba majiteľom firmy AGROCONTRACT Mikuláš, a.s., Mikuláš. My sme sa porozprávali s jej manažérom JUDr. Martinom Záhumenským. Tento rozhovor dopĺňa článok na začiatku témy mesiaca.
Je známe, že vo vašom podniku veľa investujete do výstavby i modernizácie ustajňovacích kapacít. Akou stratégiou sa pritom riadite?
Plánovanie investícií prebieha u nás v dlhodobom časovom horizonte (okolo 10 rokov). Jednotlivé investičné vlny sa prelínajú, takže naše aktivity sú v tomto smere v podstate permanentné. Investície sú financované z vlastných zdrojov a bankových úverov, a taktiež sa snažíme využívať dostupné štrukturálne fondy. Veľa projektov však realizujeme bez podpôr čo do významnej miery zaťažuje rozpočet spoločnosti.
Aké väčšie nové investície pripravujete?
Z dlhodobého časového horizontu plánujeme rozšírenie kapacity farmy až na 5 000 dojníc (do 10 rokov podľa situácie na trhu). Investícia sa bude realizovať v rámci existujúcich pozemkov, resp. v priamom okolí existujúceho strediska tak, by boli objekty napojené na existujúcu infraštruktúru.
Snažíme sa o maximálnu mieru sebestačnosti pri vstupoch: Investovali sme do výstavby bioplynky, ktorá je tesne pred dokončením - mala by nám z veľkej časti zabezpečiť potreby elektrickej energie. Teplo z bioplynky bude využité na ohrev fermentorov, cez výmenník tepla na sušičke či na pasterizáciu mlieka na kŕmenie teliat.
Uvažujeme aj o ďalších investíciách v bioenergetike, ktorá sa ukazuje ako veľmi perspektívny sektor, aj vzhľadom na aktuálnu situáciu na trhu s energiami. Ide napr. o inštaláciu fotovoltických panelov či produkciu biometánu. Pri biometáne uvažujeme zatiaľ o jeho priamej dodávke vtláčaním do plynovej siete. Vstupné suroviny bude tvoriť organický materiál vznikajúci na našich farmách.
Utiahne vaša kruhová dojáreň spomínané rozšírenie počtu dojníc?
Existujúca dojáreň má kapacitu 3 500 dojníc dojených 3-krát denne. Pri dojení 2-krát denne by mohla zvládnuť podojiť aj 4 000 dojníc. Uvažujeme aj o opätovnom spustení odstavenej dojárne (po jej upgradovaní na súčasnú technickú úroveň). Táto dojáreň by bola určená pre dojnice ktoré by spomaľovali prevádzku kruhovej dojárne (čerstvo otelené, zápalové).
Neuvažovali ste o robotizácii dojenia?
My sme už pri stavbe novej kruhovej dojárne dimenzovali jej priestory tak, aby sme vedeli dodatočne implementovať robotizované rameno na niektoré pracovné operácie. Keď budú tieto technologické prvky spĺňať naše požiadavky, určite po nich siahneme (napr. robotizovaná príprava kráv na dojenie).
Cena ľudskej práce stále nie je taká vysoká, aby sa oplatilo investovať do nákupu robotizovaných zariadení pre iné pracovné operácie ako je dojenie.
Viac dojníc si vyžaduje viac krmív. Rozširujete aj výmeru obhospodarovanej pôdy?
Áno, investujeme aj do rozširovania výmery ornej pôdy, predovšetkým pre potreby krmovinovej základne pre náš chov. Našou snahou je nakupovať pôdu v katastroch obcí, kde hospodárime. Za ekonomicky únosnú vzdialenosť pre nákup pôdy považujeme 20 km od „centrály“. V prípade parciel určených na pestovanie krmovín je ideálne situovať ich čo najbližšie k farme.
Aká je vaša filozofia pri budovaní fariem v strediskách s už existujúcou infraštruktúrou?
Myslíme si, že je dobré využiť existujúce kapacity. Tie si totiž nevyžadujú až také veľké investície. Stavba novej farmy je ekonomicky veľmi náročná. Výhodou je aj to, ak má daná farma aj nejaké skladovacie kapacity na krmivá.
Ešte by som sa vrátil k odpovedi na predchádzajúcu otázku: Pri veľkých podnikoch je dobré, ak sú špecializované nielen jednotlivé výrobné strediská, ale aj ich personál v rámci nich.
Za rozhovor poďakoval Marián Dukes
Snímky: archív Martina Záhumenského
Celý článok nájdete v letnom dvojčísle Slovenského CHOVu na s.17-18.
Časopis Slovenský CHOV si môžete predplatiť tu.
