Odberateľ si cení vysokú kvalitu dodávanej suroviny. Kolegovia im zatiaľ hľadia na chrbát v rebríčku stád slovenského strakatého plemena. O to, čo je za ich úspechom, sme sa porozprávali s predsedom PD ŽIAREC Tvrdošín Cyrilom Orčíkom (CO) a jeho synom – zootechnikom Samuelom Orčíkom (SO). V chove je aj krava s najlepším vemenom a NAJkrajšie zviera 2. ročníka Simmental CUPu.
Aká cesta viedla k tomu, že dnes patríte nielen k producentom vysoko kvalitnej suroviny pre mliekarne, ale aj na čelo rebríčka chovateľov slovenského strakatého plemena.
CO: Po roku 1989 sme začínali podobne ako takmer všetci tunajší chovatelia dojníc - prevodným krížením nášho stáda býkmi červenej variety holštajnského plemena. Na prvej generácii krížencov sa veľmi dobre prejavil heterózny efekt (telesný rámec a mlieková úžitkovosť). Dojnice ďalšej generácie však mali problémy s chodením po pastve. To sa negatívne prejavovalo na ich zdravotnom stave a aj na mliekovej úžitkovosti. Aj preto sme sa v roku 2003 rozhodli prejsť na chov slovenského strakatého plemena – opäť prevodným krížením. O tom, že sme sa rozhodli správne, svedčí okrem iného aj udelenie štatútu šľachtiteľského chovu v roku 2011.
Zmenil sa prístup k šľachteniu dobytka po rozhodnutí prejsť na slovenské strakaté plemeno?
CO: Medzi selekčné kritériá sa dostali znaky ako fitness, ľahkosť telenia, kvalita končatín a vemena.
SO: Na prvé miesto v „podnikovom selekčnom indexe“ by som dal vlastnosti vemena.
CO: Neskutočne nám to pomohlo zlepšiť kvalitu vemien. O tom svedčí aj naše umiestnenie v rebríčkoch lineárneho hodnotenia v rámci populácie slovenského strakatého plemena za rok 2023 (3. miesto za vemeno a 1. miesto za celkové hodnotenie). Samozrejmosťou je udržiavanie vysokého obsahu zložiek mlieka, ktorý nebol v čase, keď sme chovali holštajnského dojnice, až taký preferovaný v dôsledku prístupu mliekarov.
Kedy nastal zlom v kvalite mlieka vo vašom podniku?
CO: Ja by som bod zlomu videl jednoznačne v zavedení dojenia v dojárni v roku 2002. Niekomu by sa to mohlo zdať neskoro, avšak pred stavbou rybinovej dojárne 2 x 10 dostali prednosť iné investície ako stavby a technológie.
Pri zlepšení kvality mlieka nám pomohlo zrušenie „mokrej toalety“ vemena. Inšpirovali sme sa najmä u susedov v Českej republike, odkiaľ nakupujeme aj inovatívny dezinfekčný prostriedok (na báze oxidu chloričitého, lineárnej alkybenzén sulfónovej kyseliny a kyseliny mliečnej), ktorý nahradil dovtedy používané prípravky na báze jódu.
Celý text nájdete v najnovšom Slovenskom CHOVe na s.34-35
Časopis Slovenský CHOV si môžete predplatiť tu.
Za rozhovor poďakoval Marián Dukes, Slovenský CHOV, snímka: autor
