Slovenskí producenti vajec a jatočnej hydiny pokračujú v modernizácii svojich chovov. Tento prechod je však spojený s poklesom produkcie. Aj preto klesá miera sebestačnosti Slovenska v produkcii oboch komodít. O tom, ale aj iných problémoch sme sa porozprávali s výkonným riaditeľom Únie hydinárov Slovenska Ing. Mgr. Danielom Molnárom.
Sebestačnosť v produkcii vajec neprestáva klesať. V čom spočíva podstata tohto negatívneho trendu?
Slovensko produkovalo kedysi aj 105 % svojej potreby vajec. Ku koncu roka 2023 to bolo necelých 81 %. Tento vývoj má dve príčiny. Prvou je rekonštrukcia klietkových chovov na alternatívne technológie a druhou je nižšia produkcia a zvýšená miera úhynu nosníc v alternatívnych technológiách. Mnohé menšie farmy v tejto súvislosti rovno ukončili výrobu. Treba však povedať, že malé farmy na Slovensku produkujú iba necelé 2 % vajec na Slovensku.
Aký je podiel jednotlivých technológií na produkcii slepačích vajec?
Podľa prehľadu ku koncu roka 2023 sa v klietkových chovoch produkovalo 64,65 %, v podstielkových chovoch 29,95 %, vo voľnom výbehu 5,19 % a v biochovoch 0,21 %.
Myslíte si, že dôjde k zmene prístupu EÚ k živočíšnej výrobe a osobitne k chovu hydiny po nedávnych voľbách do europarlamentu?
Veríme, že sa EÚ vráti k zdravému rozumu a bude podporovať reálne a udržateľné myšlienky, ktoré nespôsobia likvidáciu chovu hydiny a celkovo poľnohospodárstva v rámci únie. Snaha o prechod na alternatívne systémy chovu nosníc nemá logické opodstatnenie. Chov v obohatených klietkach má lepšie produkčné i zdravotné parametre (nižší úhyn, vyššia produkcia vajec). Ako môže byť niečo lepšie, ak v podstielkovej technológii je 3-násobne vyššia miera úhynu ako v klietkovej? Je to skutočne welfare? Skôr nie. V čase prípravy PRV na roky 2023-2027 zaslalo Slovensko na EK požiadavku na zaradenie podstielkového spôsobu chovu do systému welfare. Z Bruselu však prišla zamietavá odpoveď s odôvodnením, že bežný podstielkový chov nepredstavuje lepšie podmienky ako chov v obohatených klietkach. To by nastalo až vtedy, ak by sa ešte výraznejšie znížilo podlahové zaťaženie v objektoch s podstielkovým chovom.
Veľké debaty sa vedú aj o reálnosti naplnenia cieľa zahraničných obchodných reťazcov predávať na našom trhu od 1.1. 2025 len vajcia z „neklietkových“ chovov.
My považujeme deklarovaný termín za nereálny. Hlavným dôvodom je pomalé tempo prerábok na alternatívne spôsoby chovu nosníc. Ročne dokážu naše subjekty prerobiť z vlastných prostriedkov najviac 5 % ustajňovacích kapacít. Za posledné roky nebola na rekonštrukcie zo strany štátu poskytnutá takmer žiadna podpora. Z PRV boli v rámci výzvy v roku 2022 schválené 3 projekty chovateľom nosníc. Firiem, ktoré pôsobia v tomto segmente,
je však viac ako 20. A výzva z PRV z roku 2023 ešte nebola doteraz vyhodnotená. Prerábky sa nedajú robiť vo veľkom naraz. To by jednak stálo veľa peňazí a tiež by na istý čas tieto firmy „vypadli“ z trhu (na 3-4 mesiace). Návrat je potom veľmi ťažký.
Aktuálne bolo na rezortnom ministerstve schválené zvýšenie objemu finančných prostriedkov na výzvy z rokov 2022 a 2023. Dúfame, že v rámci nich bude schválených čo najviac projektov na rekonštrukcie technológií v chove nosníc.
Limitujúcim faktorom je nastavenie prefinancovania a podania žiadosti do 30.6. 2025. Ďalším limitom sú pomerne dlhé dodacie lehoty technologických zariadení (8-9 mesiacov). Preto by bolo vhodné zjednodušiť a urýchliť procesy v rámci administrácie jednotlivých projektov, aby sa vyčerpalo čo najviac finančných prostriedkov.
Celý text rozhovoru nájdete v štvrtom tohtoročnom vydaní Slovenského CHOvu na s.34-35
Časopis Slovenský CHOV si môžete predplatiť tu.
Za rozhovor poďakoval Marián Dukes, Slovenský CHOV
