Ceny obilia sú pod obrovským tlakom. Jedným z dôvodov je vysoký dovoz z Ukrajiny, hovoria pestovatelia obilia. Je to pravda?
EÚ produkuje viac obilia, ako spotrebuje, s výnimkou kukurice. EÚ je dôležitým vývozcom, najmä pšenice a jačmeňa, a zásobuje svetový trh. To by malo znamenať, že na zásobovanie trhu v skutočnosti nie je potrebný žiadny dovoz. Práve naopak. Ceny obilia na domácom trhu, teda ceny, ktoré dostávajú farmári za obilie, závisia do značnej miery od príjmov z exportu.
Po vypuknutí vojny na Ukrajine prúdi na európsky trh značné množstvo ukrajinského obilia. To je všetkým známe. Koniec obilného koridoru cez Čierne more ešte viac zintenzívnil prílev. V Poľsku, Rumunsku a ďalších krajinách farmári proti týmto dovozom protestujú.
Dôvod: Obilie z Ukrajiny je výrazne lacnejšie ako európsky produkt. Na jednej strane to vytvára masívny cenový tlak na vnútorný trh a na druhej strane vytláča od európskych farmárov drahšie obilie, ktoré sa v súčasnosti hromadí v stále väčších zásobách v silách farmárov a obchodníkov s obilím.
Vo Francúzsku, poprednom producentovi obilia v Európskej únii, už farmári obilia požadujú Emmanuela Macrona, aby prijal opatrenia na ochranu domácich producentov, píše AFP.
Eric Thirouin, prezident Francúzskej asociácie výrobcov obilia (AGPB), pre tlačovú agentúru AFP povedal: „Dnes máme cenu pšenice z farmy 155 eur za tonu. V porovnaní s nákladovou cenou od 220 do 240 eur za tonu vidíme, že strata je významná, rádovo 420 eur na hektár alebo 42 000 eur na 100 hektárov“.
Thirouin ďalej zdôraznil, že objem ukrajinského exportu do Európskej únie už nie je pre farmárov udržateľný.
Dovoz jačmeňa sa za dva roky zdvojnásobil
Situácia s jačmeňom sa veľmi nelíši od pšenice, aj keď tento trh ako celok je samozrejme podstatne menej dôležitý ako trh s pšenicou. V aktuálnom hospodárskom roku EÚ vyprodukovala takmer 47,5 milióna ton jačmeňa. Spotrebuje sa niečo vyše 41 miliónov ton.
Podľa údajov Komisie pritieklo do konca februára na európsky trh v aktuálnom hospodárskom roku 1,4 milióna ton jačmeňa. To bolo o 200 000 ton menej ako vlani, ale o 720 000 ton viac ako pred dvoma rokmi, keď objem dovozu bol len 665 000 ton.
To znamená, že dovoz jačmeňa sa za 2 roky viac ako zdvojnásobil. Z dovezeného jačmeňa v aktuálnom hospodárskom roku leví podiel 711 000 alebo takmer 51 % pochádzal tiež z Ukrajiny. Druhým najvýznamnejším dodávateľom bolo Spojené kráľovstvo so 453 000 tonami (hlavne sladovnícky jačmeň) a napodiv opäť Moldavsko so 101 000 tonami, nasleduje Rusko so 60 000 tonami a Srbsko s 55 000 tonami.
Ak sa pozriete na ceny jačmeňa, existujú tu podobne veľké cenové rozdiely ako pri pšenici. Podľa údajov Komisie bol najlacnejší európsky kŕmny jačmeň naposledy naložený v najdôležitejšom francúzskom exportnom prístave v Rouene za 184 eur za tonu (FOB).
Ukrajinský export pšenice zároveň stojí v prepočte 162 eur za tonu, teda približne o 12 percent menej.
Hlavnými cieľovými krajinami dovážaného jačmeňa boli podľa údajov Komisie Španielsko, Rumunsko, Cyprus a Belgicko, ale aj pobaltské krajiny a Poľsko, ako aj Slovensko.
Z Agrarheute preložila a upravila Ing. Martina Gondeková, PhD., NPPC-VÚŽV NR
Snímka: stock.adobe.com/smart.art
