Čoraz viac ľudí sa stáva vegetariánmi alebo vegánmi v snahe bojovať proti klimatickým zmenám. Je však bezmäsitá strava skutočne lepšia pre planétu?
Celosvetová spotreba mäsa v posledných desaťročiach výrazne vzrástla, pričom spotreba na obyvateľa sa od začiatku 60. rokov minulého storočia podľaOrganizácie Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) takmer zdvojnásobila. Zatiaľ čo v 60. rokoch sa ročne skonzumovalo priemerne 23,1 kg mäsa na osobu, v roku 2019 toto číslo vzrástlo na 43,2 kg. Štúdie ukazujú, že bohatšie krajiny majú tendenciu konzumovať viac mäsa. Prognózy ukazujú, že spotreba mäsa na obyvateľa v priemyselných krajinách by sa mala v roku 2022 vyšplhať na 69,5 kg – pre rozvojové krajiny je to len 27,6 kg.
Text je rozdelený na nasledovné kapitoly:
- Ako súvisí chov hovädzieho dobytka s globálnym otepľovaním?
- Spomaľuje prechod na rastlinnú stravu globálne otepľovanie?
- Chovám prežúvavce a znižujem uhlíkovú stopu. Je to možné?
Táto publikácia vznikla vďaka podpore v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra pre projekt: Udržateľné systémy inteligentného farmárstva zohľadňujúce výzvy budúcnosti 313011W112, spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.
Celý text nájdete v najnovšom vydaní Slovenského CHOVu na s.24.
Časopis Slovenský CHOV si môžete predplatiť tu.
Ing. Andrea Mrekajová, PhD., NPPC – VÚŽV Nitra
