„Vápnením bohatnú otcovia, ale chudobnejú synovia“, alebo „kto vápni pôdu, okráda synov na úrode“. S týmto príslovím starým skoro 150 rokov sa pravdepodobne väčšina z nás už stretla. Koncom 18. storočia otcovia našich starých otcov odpozorovali, že ak na pole vyviezli prach zo slieňa, pôda sa v najbližších rokoch stala úrodnejšou, a v čase žatvy zozbierali z poľa podstatne viac.
Dnes vieme, že aplikácia slieňa (ílovito-vápencovej horniny) upravila chemizmus pôdy - odstránila kyslosť, zlepšila pôdnu štruktúru, a čo je podstatné - mobilizovala čerpanie živín.
Samozrejme, v tej dobe sa dodávkou dostatočného množstva živín nik nezaoberal, a skutočne mohlo dôjsť k situácii, že pravidelným vápnením sa po 20-tich rokoch výborných výnosov začala prejavovať potreba ich doplnenia. Dnes máme za sebou desiatky rokov skúseností, ktoré nám dokazujú, že zlepšiť čerpanie živín je naozaj možné predovšetkým vápnením.
Vápnenie nám umožňuje dosahovať výnosy, ktoré nie je možné dosiahnuť jednostrannou aplikáciou hnojív (aj vysokých dávok), či opatreniami na ochranu rastlín. Vápnenie sa veľmi významným spôsobom podieľa na zvyšovaní obsahu humusu, ktorý robí pôdu skutočnou zásobárňou živín. Vyššie spomenuté príslovie by dnes teda malo inú formu, a teda že „nevápnené pôdy sa stávajú vyčerpanými pôdami, ktoré vytvárajú chudobných otcov a ešte chudobnejších synov“.
Pôdna štruktúra – motor úrodnosti pôdy
Pod pojmom pôdnej štruktúry rozumieme súbor vlastností, ktoré ovplyvňujú najdôležitejšie procesy v pôde - medzi tie patrí vzdušný režim (prechod a výmena O2 a CO2), vsakovanie a skladovanie vlahy, formovanie stabilných pôdnych agregátov (prevencia erózie/zhutnenia), penetrácia koreňovej sústavy, či samotná spracovateľnosť pôdy.
Pôdna štruktúra je ovplyvňovaná predovšetkým pomerom minerálnej zložky pôdy (piesok, prach, ílovité častice), dostatočným množstvom pórov a samozrejme podielom humusu.
Obrázok 1 popisuje správny pomer, ktorý tvorí približne polovičná časť minerálnej zložky a min. 40 % obsahu pórov, z ktorých 20 % tvorí vzduch (O2) a 20 % voda.
Zhoršenie pôdnej štruktúry nastáva znížením množstva pórov, ku ktorému dochádza zvyčajne v dôsledku zhutnenia a nedostatočného nasýtenia základnou stavebnou látkou – vápnikom (Ca2+). Práve dostatočná nasýtenosť pôdneho profilu vápnikom – dvojmocným katiónom, umožňuje správne formovanie ílovo-humusových komplexov, čo vedie k nárastu počtu makro-pórov.
Najdôležitejšie rozdiely
Ílovité častice majú negatívne nabitý povrch. Podobne ako vápnik (Ca2+), aj horčík (Mg2+) je dvojmocný katión, t.j. dokáže navzájom spojiť 2 ílovité častice, resp. spojiť ílovitú časticu a negatívne nabitú časticu humusu.
Osobitým prípadom je draslík (K+), ktorý je len jednomocným katiónom, a teda nedokáže spájať, iba sa prilepí na negatívne nabitú ílovitú časticu. Obsah draslíka je nevyhnutné sledovať, nakoľko môže vo vysokých dávkach pôsobiť na pôdnu štruktúru devastačne. Typickým príkladom je aplikácia digestátu z bioplynových staníc.
Vysoký obsah draslíka (K+) v digestáte spôsobuje situáciu, kedy sa na negatívne nabité častice naviaže draslík ako jednomocný katión, ktorý nedokáže spájať. Výsledkom je rozplavovanie pôdnych agregátov, a v priebehu nasledujúcich rokov výrazné narušenie štruktúry pôdy (prísušok, zhutnenie).
Preto je potrebné digestát stabilizovať a obohacovať o vápnik – napr. nafúkaním veľmi jemne mletého vápenca z autocisterny priamo do digestátu. V súčasnosti ide už o bežnú prax s ktorou máme dostatok skúseností.
Rozdielnosť vápnika a horčíka
Každopádne, k najvýznamnejším determinantom správnej pôdnej štruktúry patrí nasýtenie pôdy vápnikom a horčíkom. V tomto prípade je však potrebné vziať do úvahy ich výrazné odlišnosti – aj to je dôvod, prečo je nasýtenie vápnikom v závislosti od typu pôdy potrebné na úrovni 65-85 %, kým nasýtenie horčíkom potrebné na úrovni 10 – max. 15 %.
Obrázok 2: v suchom pôdnom prostredí má horčík malý atómový polomer, takže ílovité častice sú spolu veľmi pevne spojené - výsledkom toho je veľká tvrdosť pôdy a obťažnosť spracovania. Vo vlhkom pôdnom prostredí vytvára horčík veľmi veľký hydratačný obal, čím od seba oddeľuje ílovité častice – to spôsobuje, že už nedržia pohromade, a samotná pôda máva mazľavú formu (lepí sa na topánky).
Vápnik (Ca2+) sa na rozdiel od horčíka správa rovnako v suchom aj vlhkom prostredí, preto predstavuje najdôležitejšiu stavebnú zložku pôdnej štruktúry - vytvára dostatočné množstvo makro-pórov (skladovanie vzduchu/vody).
Neutrálne a zásadité pôdy – aj tieto nevyhnutne potrebujú vápnenie
Horčík podobne ako vápnik neutralizuje pôdne kyseliny, inými slovami – dvíha pH pôdy. V porovnaní s vápnikom má horčík vo všeobecnosti o niečo vyššiu neutralizačnú hodnotu, teda pôdy s vysokým obsahom horčíka mávajú vysoké pH.
V praxi však vzniká situácia, keď pri nedôslednom hodnotení pôdneho rozboru si pestovateľ všimne iba hodnotu pH pôdy, ktorá v prípade vysokého obsahu horčíka bude neutrálna, prípadne zásaditá...
Celý článok bol publikovaný v AGROMAGAZÍNe 4/2023, na s.48-19.
Mesačník AGROMAGAZÍN si môžete predplatiť tu.
Kliknutím na tento odkaz sa dostanete aj ku krátkemu videu.
Patrik Ciklaminy
Calmit, spol. s r.o.
