Cena nafty výrazne prehovára do výrobných nákladov poľnohospodárov. Doprava a manipulácia s poľnohospodárskymi materiálmi sa podieľa približne 40 % na celkovej spotrebe nafty v odvetví. Mechanizované práce v odvetví, ktorých náročnosť na spotrebu nafty pomerne dobre dokumentujú i normatívy spotreby v rámci opatrenia Zelená nafta, sa podieľajú na jej spotrebe ďalšími 60 %. Poľnohospodári sa každým rokom na vlastnej koži presviedčajú, že ceny komodít patria medzi najvolatilnejšie finančné aktíva a obchodovanie s nimi nie je vonkoncom jednoduché.
Nafta svoju povesť vysokej cenovej volatility rovnako nezaprie. Stačí sa pozrieť na cenový graf vývoja nafty na burze ICE v Londýne za ostatných 16 rokov. Tie okrem iného v sebe zahŕňajú veľkú finančnú krízu rokov 2008/2009, pandémiu COVID-19 (2020), či začiatok ruskej ofenzívy na Ukrajinu (2022). Každá z týchto veľkých udalostí mala na ceny nafty rôzny dopad. Krízy spojené s recesiami viedli k poklesu dopytu po nafte a prepadu ich cien na pre spotrebiteľa veľmi atraktívne úrovne. Počas COVID-u sa napríklad cena americkej ropy chvíľu obchodovala dokonca za negatívne sumy, pričom ceny nafty v Európe sa prepadli k 200 USD za tonu (1 tona = 1 183 l). Na druhej strane éra vysokej inflácie pred veľkou finančnou krízou (2007/2008) či začiatok vojny na Ukrajine (počas ktorej rovnako panovala vysoká inflácia) dokázali ceny nafty vytiahnuť razantne nad 1 000 USD za tonu. Druhá spomínaná udalosť dokonca vytlačila burzové ceny nafty v Európe minulý rok až na 1 665 USD/t, čo je apropos ekvivalentom ceny nafty na čerpacej stanici v SR na úrovni 2,40 EUR/l (s DPH)!
Problémom súčasnosti je, že globálna ekonomika začala fungovať v novom proinflačnom prostredí. Deglobalizácia, vojenské konflikty, vysoký dlh, to všetko sú vysoko proinflačné faktory. I preto v AGROMAGAZÍNe už dva roky diskutujeme scenár, že v najbližšej dekáde sa budú striedať obdobia vysokej inflácie s prechodnými obdobiami jej poklesu, ktoré zrejme budú sprevádzané ekonomickými recesiami. Tento scenár tak naznačuje na zvýšenú cenovú volatilitu komodít vrátene cien nafty. Recesie povedú k poklesu dopytu a tým aj cien, rast inflačných tlakov zase k vzostupu cien.
V akej fáze cyklu sa nachádzame aktuálne? Inflácia klesá, pričom sa zdá, že vstupujeme do ekonomickej recesie – čo by malo ceny komodít vrátane nafty tlačiť nadol. Problémom je, že sa na Blízkom východe črtá rozsiahlejší vojnový konflikt, ktorý môže najbližšie mesiace ceny ropy a tým aj ceny nafty pokojne posunúť na výrazne vyššie cenové úrovne. Ak sa do vojny zapojí Irán, môže dôjsť k zablokovaniu Hermuzského prielivu, cez ktorý každým dňom putuje 20 % svetových exportov ropy a 18 % exportov LNG. Nehovoriac o tom, že štáty v tomto regióne môžu začať tvoriť aliancie a poslať Európskej únii sankčný protiúder vo forme zavedenia sankcií voči nej v rámci obmedzenia dodávok ropy do EÚ. Útok Ruska na Ukrajinu vytlačil ceny ropy za pár dní o 40 % na 140 USD za barel. Čo by spravil s cenami ropy a palív takýto alternatívny scenár? Ropa za 200 USD za barel nemusí byť utópia, no dúfajme, že sa k tejto cene nedopracujeme v relatívne krátkom čase. Takáto nová vlna rýchleho rastu cien palív (a tým aj rastu inflácie) by totiž Európu dostala do výraznej ekonomickej recesie. Aj takto by mohla vyzerať druhá vlna vzostupu inflačných očakávaní a jej následný pád sprevádzaný ekonomickou recesiou. Nezabúdajme, že dlhy krajín dosahujú rekordné úrovne a inflácia je najefektívnejším nástrojom ako ich opäť znížiť na prijateľnejšiu úroveň.
Celý text nájdete v novembrovom vydaní AGROGAZÍNu na s.32.
Mesačník AGROMAGAZÍN si môžete predplatiť tu.
David Karkulín, AGROBIZNIS
Graf: Vývoj cien európskej nafty na burze ICE v Londýne (cena v USD/tona) od roku 2007 po súčasnosť.
