Repa cukrová má vysoké nároky na živiny a požiadavka dosahovania vysokých úrod je podmienená jej pestovaním na úrodných pôdach so správne zvolenou úrovňou výživy.
Je to z dôvodu rozdielnej intenzity rastu ako aj vývoja. Kým intenzívny rast listov je v prvej polovici vegetácie, hlavný nárast hmotnosti buliev nastáva až v druhej polovici, kedy je už ďalší rast listov nežiaduci. Z tohto dôvodu je potrebné hnojenie smerovať najskôr k tvorbe listov a v druhej polovici k rastu buliev a tvorbe cukru. Preto je dôležité poznať pestovateľské podmienky prostredia, konkrétne ponuku dusíka z pôdy, ako aj potrebu živín na očakávanú úrodu repy. Podľa našich dlhodobých výsledkov repa cukrová odoberie 1 t buliev s príslušným množstvom listov 7,8 kg N, 0,78 kg P a 6,73 kg K. Avšak literatúra uvádza o niečo nižšie hodnoty a to od 3,9 do 5 kg N, 0,5 – 0,7 kg P a 4,8 – 6,5 kg K. Správna výživa repy by však mala byť zabezpečovaná vhodnou kombináciou hospodárskych a minerálnych hnojív, kde fosforečné a draselné hnojivá by mali byť aplikované na základe ich obsahu v pôde a zapracovávané na jeseň spolu s hospodárskymi hnojivami. Úroveň dusíkatej výživy by mala byť jednoznačne korigovaná s aktuálnou zásobou v pôde.
Výživa repy cukrovej v priemere za 10 rokov bola na úrovni 71,8 kg.ha-1 N, 31,9 kg.ha-1 P2O5 a 41,8 kg.ha-1 K2O. Najvyššia úroveň výživy za sledované obdobie bola v roku 2005, kde bolo aplikovaných 170,3 kg.ha-1 NPK živín a naopak najnižšia úroveň bola v roku 2009 s hodnotou 111,1 kg.ha-1 NPK. V porovnaní s krajinami EÚ, výživa repy cukrovej na Slovensku je značne poddimenzovaná, obzvlášť výživa draslíkom. Horšie pôdno-klimatické podmienky, ako aj relatívne nízka úroveň hnojenia sa podpísali pod dosiahnutú priemernú úrodu 48,4 t.ha-1, ktorá je v porovnaní s krajinami EÚ výrazne nižšia. Avšak za pozitívum stojí fakt, že za posledné trojročné obdobie, počas ktorého bolo pestovanie repy sústredené hlavne v produkčnejších oblastiach, boli dosiahnuté nadpriemerné úrody v porovnaní s dlhodobým priemerom, čím sa konkurencieschopnosť jej pestovania priblížila k ostatným krajinám EÚ.
Efektivita hnojenia repy cukrovej by sa mala opierať hlavne o poznatky základných princípov minerálnej výživy, podloženými pôdnymi a listovými analýzami, na základe ktorých sa dolaďuje úroveň výživy, hlavne dusíkatej. Práve výživa dusíkom významne rozhoduje o kvalite, t.j. koncentrácii sacharózy v buľvách. Z toho dôvodu by malo byť cieľom pestovateľa dosiahnutie takého stavu, aby približne 4 týždne pred zberom mala repa už nedostatočnú ponuku dusíka, pôdneho nevynímajúc.
Viac sa dočítate v č.6/12 časopisu Naše Pole
Ing. Š. Gáborík, ÚKSÚP v Bratislave, pobočka Zvolen
Spracoval Ing. Tomáš Baran
Časopis Naše pole si môžete objednať na
Dynamika výživy repy cukrovej, dosiahnutých úrod a pestovateľských plôch za 10 rokov.
Rok |
Zberová plocha v ha |
% z ornej pôdy PPF SR |
Úroda t.ha-1 |
N kg.ha-1 |
P2O5 kg.ha-1 |
K2O kg.ha-1 |
NPK kg.ha-1 |
2001 |
31538 |
2,2 |
40,80 |
66,5 |
28,6 |
32,1 |
127,2 |
2002 |
30856 |
2,2 |
43,63 |
72,2 |
34,0 |
42,3 |
148,5 |
2003 |
31997 |
2,3 |
36,62 |
69,4 |
29,6 |
45,6 |
144,6 |
2004 |
35505 |
2,6 |
45,03 |
73,9 |
29,1 |
40,9 |
143,9 |
2005 |
33216 |
2,4 |
52,16 |
68,3 |
41,1 |
60,9 |
170,3 |
2006 |
27719 |
2,1 |
49,46 |
63,9 |
40,9 |
51,5 |
156,3 |
2007 |
18857 |
1,4 |
44,89 |
80,2 |
39,1 |
48,0 |
167,3 |
2008 |
11118 |
0,8 |
61,07 |
77,1 |
32,5 |
40,8 |
150,3 |
2009 |
15952 |
1,2 |
56,00 |
69,8 |
20,6 |
20,8 |
111,1 |
2010 |
17932 |
1,3 |
54,52 |
76,5 |
23,7 |
34,8 |
135,0 |
Priemer |
25469 |
1,9 |
48,42 |
71,8 |
31,9 |
41,8 |
145,5 |
Porovnanie dosiahnutých úrod a úrovní hnojenia repy cukrovej v priemere za ostatné 3 roky
Parameter |
EÚ15 |
EÚ12 |
EÚ27 |
SR |
Úroda (t.ha-1) |
70,5 |
51,2 |
66,7 |
57,2 |
N (kg.ha-1) |
105 |
132 |
110 |
74,5 |
P2O5 (kg.ha-1) |
46 |
44 |
46 |
25,6 |
K2O (kg.ha-1) |
90 |
54 |
83 |
32,1 |
NPK (kg.ha-1) |
241 |
230 |
239 |
132,2 |
Vzťah rôznych úrovní hnojenia na úrodu repy cukrovej v t.ha-1 (údaje z prieskumu spotreby hnojív za posledných 10 rokov)
Úroveň N hnojenia v kg.ha-1 |
Úroveň hnojenia fosforom a draslíkom v kg.ha-1 |
|||
bez P a K |
do 20 kg |
20 – 50 kg |
nad 50 kg |
|
36,0 |
45,2 |
39,5 |
41,5 |
|
od 50 do 90kg |
44,6 |
38,4 |
39,6 |
45,5 |
od 90 do 120kg |
40,6 |
46,5 |
45,5 |
41,9 |
od 120 do 150kg |
41,7 |
52,3 |
43,5 |
44,5 |
nad 150kg |
42,2 |
35,5 |
57,5 |
43,2 |
Vplyv výživy na úrodu repy cukrovej – výsledky zo stacionárnych výživárskych pokusov (priemer za roky 1991 a 2007) v t.ha-1
Variant Hnojenia |
Báhoň |
Haniska |
Veľké Ripňany |
Priemer |
Výťažnosť raf. % |
Prod. raf. t.ha-1 |
0 |
52,56 |
71,44 |
55,67 |
59,89 |
16,64 |
9,97 |
MH - 40 t.ha-1 |
61,92 |
74,7 |
55,57 |
64,06 |
16,30 |
10,44 |
N1P1K1 |
66,36 |
77,34 |
57,34 |
67,01 |
15,53 |
10,41 |
N2P2K2 |
64,26 |
78,15 |
57,87 |
66,76 |
14,67 |
9,79 |
N3P3K3 |
65,90 |
80,17 |
58,89 |
68,32 |
14,81 |
10,12 |
MH – maštaľný hnoj; N1P1K1 – N 100,0 kg.ha-1; P2O5 55,0 kg.ha-1; K2O 65,0 kg.ha-1; N2P2K2 – 1,5 x N1P1K1; N3P3K3 – 2 x N1P1K1