Prežúvavce produkujú skleníkové plyny. Je to takto nastavené od prírody a nedá sa to jednoducho vypnúť. Z tohto dôvodu sa rastlinné potraviny považujú za oveľa udržateľnejšie. Koniec koncov, výrobná cesta pre rastlinné alternatívy je výrazne kratšia na rozdiel od výroby kravského mlieka.
Ale ako škodlivé pre klímu je kravské mlieko?
Aby sme to objasnili, existuje niečo, čo je známe ako uhlíková stopa CO₂. Udáva, koľko emisií skleníkových plynov vzniká pri výrobe 1 kg potraviny. Okrem oxidu uhličitého (CO₂) sa berú do úvahy najmä metán (CH4) a oxid dusný (N2O) a pomocou konverzných faktorov sa udávajú ako ekvivalenty CO2. Vypočítaná hodnota udáva, do akej miery sa produkt podieľa na skleníkovom efekte, teda aký priemerný efekt otepľovania zemskej atmosféry spôsobuje za určité časové obdobie.
Potenciál globálneho otepľovania metánu je 28, oxidu dusného 265. To znamená, že 1 kg oxidu dusného má potenciál globálneho otepľovania 265-krát vyšší ako 1 kg oxidu uhličitého, a teda prispieva 265-krát viac na skleníkový efekt.
Na výpočet CO₂ uhlíkovej stopy potraviny je potrebné vziať do úvahy všetky emisie v celom výrobnom reťazci. Pri výrobe mlieka sem patrí výroba, preprava a skladovanie krmív, chov zvierat a s tým spojená fermentácia v bachore, výroba a skladovanie mlieka, fermentačné procesy pri skladovaní hnojovice a iné emisie z pôdy po aplikácii hnojovice.
Rôzne emisné zdroje
Z hľadiska pôvodu emisií možno rozlišovať medzi dvoma typmi emisií: prevádzkové zdroje a emisie súvisiace so zvieratami. Tie prvé závisia od intenzity hospodárenia a predovšetkým od intenzity hnojenia. Úroveň úrody v rastlinnej výrobe alebo na trávnych porastoch už ovplyvňuje emisie, ktoré sa majú neskôr zohľadniť pri výrobe mlieka. Tie na druhej strane vznikajú ako nevyhnutné prírodné vedľajšie produkty, ako je mikrobiálna fermentácia v bachore prežúvavcov vo forme metánu (CH4). Rovnako ako všetky stavovce produkujúce potraviny, ani dojnice samotné nevylučujú oxid dusný. Približne 90 percent N₂O uvoľneného do atmosféry sa tvorí v pôde počas mikrobiálnej premeny z dusičnanov a amónia. Vysoké zaťaženie dusíkom pravdepodobne vedie k vysokým emisiám oxidu dusného. Rôzne štúdie naznačujú, že produkcia litra kravského mlieka je pre klímu rovnako škodlivá ako spaľovanie litra benzínu – v neposlednom rade preto, že prežúvavce pri trávení uvoľňujú metán. Práve pri tomto výpočte sa však v minulosti vyskytli chyby. V prípade kravy boli zahrnuté všetky emisie z produkcie mlieka, hnojív a mäsa. Na druhej strane, pri aute sa počítalo len s najazdenými kilometrami cez rok. Ak sa výpočet urobí pre oboch rovnako, vyzerá to celkom inak. To znamená, že doprava v Nemecku sa na celkových emisiách podieľa približne 19 percentami a chov dobytka iba 3 percentami.
Zdroj www.agrarheute.com
Preložila a upravila Martina Gondeková, NPPC-VÚŽV Nitra
