Medzi horúce témy pri napĺňaní ambicióznych európskych politík na zlepšenie udržateľnosti poľnohospodárskej produkcie patrí téma implementácie Európskeho ekologického akčného plánu, ktorý prezentovala EK v apríli 2021. EÚ má pred sebou dlhú cestu k naplneniu cieľa hospodáriť ekologickými postupmi na 25 % výmery pôdy. Aktuálne sa takýmto spôsobom sa v EÚ hospodári v priemere len na 8,5 % výmere.
Lídrom je Rakúsko, ktoré ekologicky obhospodaruje 25,2 % svojej pôdy. Slovensko s 10,2 % patrí k nadpriemeru EÚ. O vhodných riešeniach a pri nastavení národných ekologických akčných plánov sa v júni diskutovalo na konferencii medzinárodnej platformy BIOEAST, ktorej členmi je 11 štátov strednej a východnej Európy vrátane Slovenska (www.bioeast.eu).
Podľa hlavného poradcu EK Diego Canga Fano, Komisii rozhodne nejde iba o hektáre, ale najmä o ekonomicky a ekologicky udržateľnú produkciu a efektívne lokálne systémy od výroby po spotrebu. Všetky krajiny BIOEAST sú pod priemerom EÚ v spotrebe organických potravín na obyvateľa. Priemerná spotreba v EÚ sa pohybuje na úrovni 84 EUR na osobu. Lídrom sú Dáni so spotrebou 344 EUR/osobu. Nie je to len kúpnou silou obyvateľov. Vďaka tzv. zeleným verejným obstarávaniam podporovaným vládou napríklad dánska armáda každodenne konzumuje ekologické potraviny. Aj Slovensko má vypracované detailné postupy zeleného obstarávania. Ambiciózny 50 percentný podiel zeleného verejného obstarávania na celkovom objeme VO v štátnej a verejnej správe stanovený v Národnom akčnom pláne pre zelené obstarávanie na roky 2016 - 2020 sa nepodarilo naplniť, realita je menej ako 10 %, potraviny tvoria iba malý podiel. Slabá propagácia, málo znalostí o tom, ako zadávať a vyhodnocovať vo verejných súťažiach „zelené kritériá“ a slabá spolupráca rezortov pri tvorbe vhodných finančných i nefinančných nástrojov pre podporu lokálnej produkcie vrátane ekologickej – to sú bariéry, ktoré bude potrebné prekonať.
Inšpirovať sa môžeme aj v strednej a východnej Európe. Slovinsko má takmer 3 700 ekologických fariem. Takmer 70 % pôdy v ekologickom systéme tvoria lúky a pasienky a veľký podiel ekologickej produkcie je viazaný na živočíšnu produkciu. Ďalšími opatreniami národného ekologického plánu sa chystajú zmeniť pomerne veľký podiel importovaných ekoproduktov v ekologických predajniach v prospech domácich výrobkov a podporiť efektívnejšie celý reťazec od produkcie cez predaj po spotrebu. Estónsko systematicky podporuje ekoprodukciu od roku 2007. 23 percent pôdy v ekologickom hospodárení predstavuje takmer 223 tisíc ha. Je to výmera takmer totožná so Slovenskom, počet subjektov je však u nich dvojnásobný (2000). Čistá pridaná hodnota na jedno pracovné miesto v estónskych ekofarmách dosiahla v roku 2019 takmer 16700 eur. Zatiaľ nízke 1,5%-né zastúpenie ekopotravín v stravovacích zariadeniach pre deti by chceli zmeniť, v segmente cateringu však dosiahli až 17%. Niektoré samosprávy sa chopili iniciatívy a pri obstarávaní potravín pre školy a škôlky už stanovili povinný podiel ekologických produktov. Medzinárodný potravinový obchodný reťazec v Rumunsku vytvoril inšpiratívny program „šitý na mieru“ lokálnym i malým farmárom. Program s názvom „Crestem România BIO“ (Pestujem Romania BIO) im umožňuje predávať produkciu buď v konverzii do bio, resp. priamo v biokvalite za vyššie ceny. Reťazec financuje zapojeným farmárom náklady na eko certifikáciu, poskytuje poradenstvo i marketing a vytvára inovačný hub na výmenu skúseností.
Dana Peškovičová, NPPC, BIOEAST SK
Viac informácií nájdete v článku Konferencia BIOEAST o možnostiach efektívnejšieho uplatnenia Národných ekologických akčných plánov v EÚ v najnovšom AGROMAGAZÍNe na s. 12-13
Časopis AGROMAGAZÍN si môžete predplatiť tu.
