Ekologické hospodárenie na pôde je v posledných rokoch módnym trendom prichádzajúcim z Nemecka, kde do konverzie výroby prechádza čoraz viac farmárov. S ekologickým hospodárením má už 21-ročné skúsenosti jeden z našich najväčších eko podnikov na ornej pôde Sema HŠ Sládkovičovo – Nový Dvor.
Vo vedení spoločnosti stojí Ing. Marián Halmeš, jeden z najskúsenejších agromanažérov na Slovensku. Svoje vedomosti postupne predáva synovi Martinovi, ktorého poznáte z pôsobenia vo firme Hriadeľ, a ktorý stážoval vo fabrike Fendt ako skúšobný pilot a pracoval aj v jednom z našich najväčších poľnohospodárskych podnikov - Agro Máčaj ako hlavný mechanizátor.
Vizitkou oboch, ale aj ostatných pracovníkov, je jeden z najkrajších hospodárskych dvorov nielen na Slovensku, ale aj celkovo vôbec, aký som mal kedy možnosť navštíviť. Svoje miesto vyznačené ešpézetkou má samohybná technika, vzorne uložené stroje v zastrešených priestoroch až po krásne vykosenú trávu a výsadba okrasných stromov zanechajú v návštevníkovi vynikajúci dojem.
Vzorom pre ostatných môže byť Sema HŠ aj v ostatných sférach, počnúc nákupom techniky, vyhodnocovaním ich prevádzky, ale aj skúsenosťami v ekologickom hospodárení, z ktorého prvky čiastočne zavádza aj v konvenčnej výrobe.
Eko produkcia na 1 300 ha
V Sládkovičove urobili zásadný krok v roku 2004, keď z pragmatických dôvodov rozdelili hospodárstvo na dve spoločnosti – ekologickú Sema HŠ a s konvenčným hospodárením AgroSema. Týmto krokom odstránili prípadné pochybnosti o ekoprodukcii, ale daňou za spoločnú mechanizáciu sú prácne postupy čistenia sejacích strojov, dopravnej techniky, kombajnov apod., ktorými zabraňujú kontaminácii eko produkcie konvenčnou.
V mnohých prípadoch idú ďaleko nad rámec požiadaviek, ako v prípade zberu eko porastov susediacich s tými konvenčnými.
V počiatkoch ekologicky pestovali jačmeň, pšenicu, kukuricu, hrach a lucernu a po získaní skúseností začali aj s náročnejšou slnečnicou a repkou.
Bránenie aj v širokoriadkových plodinách
V Sládkovičove za viac ako 20 rokov získali s bojom proti burinám obrovské skúsenosti. Pre nás ich zosumarizoval Ing. Martin Halmeš. Hovorí, že ide o neustály, nikdy nekončiaci boj, pri ktorom nemožno nič podceniť. „Ak si už myslíme, že niečo vieme, vyskytne sa ďalší problém.“. Tento rok je to napríklad burina reďkev ohnicová v hrachu.
Pre účinnosť zásahu je dôležitý optimálny termín, aby oplečkované buriny znova nezakorenili. „Prstové brány používame vo všetkých plodinách „na slepo“ buď tesne po sejbe, aby sme nepoškodili klíčiace rastliny, alebo po vzídení porastu, keď už vidíme rastliny, ktoré by inak utlačili kolesá traktora. Dôležité je nastavenie agresivity prstov a rýchlosť jazdy, v prípade obilnín aj uhol na smer sejby. Ak sú kukurica či slnečnica dobre zakorenené, bránime aj po plečkovaní, čím ničíme buriny v riadku,“ hovorí Ing. Halmeš.
„Používame dvojo prstových brán Hatzenbichler a jedny pasívne rotačné brány Einböck. Druhé menované, agresívnejšie, si s burinami lepšie poradia, ale náchylné sú na uchytávanie rôzneho rastlinného materiálu, vrátane pozberových zvyškov,“ hovorí Ing. Halmeš.
Staré plečky s novým kamerovým navádzaním
Tým, že v ekologickej rastlinnej výrobe sa nehnojí priemyselnými hnojivami, plečky môžu byť bez zásobníka širšie a v konečnom dôsledku aj výkonnejšie. „Tento rok sme skúšobne naše staršie 12 riadkové plečky Monosem vybavili novým adaptérom pre kamerové navádzanie Steketee,“ konštatuje Ing. Halmeš a dodáva, že traktorové GPS a plečkové kamerové navádzanie výrazne zvýšili pracovnú rýchlosť, a teda aj výkonnosť pri spresnení práce a zúžení ochranného pásu.
Nové technológie a automatizáciu považuje za jedinú cestu, ako nahradiť pracovníkov v poľnohospodárstve. Preto v Sládkovičove pozorne sledujú nové trendy a vývoj techniky a premýšľajú aj o širších medziriadkových vzdialenostiach pri obilninách alebo repke.
Vysádzanie vetrolamov
Boj proti burinám prebieha aj v priekopách a jarkoch. Vyčlenili pracovníka a techniku, ktorý zabezpečuje mulčovanie priľahlých plôch. Upravené okolie obmedzuje nielen generatívne rozširovanie burín, ale súčasne skultúrňuje správanie ľudí na prechádzkach v chotári a nepriamo aj tvorbu čiernych skládok.
Tento rok upravovali aj dreviny, prevísajúce konáre či ničili náletové kríky zasahujúce do poľa. Na druhej strane vysádzajú nové vetrolamy. „V našom chotári je výrazná veterná erózia, pred ktorou chránime pôdu vysádzaním topoľa čierneho, rýchlo rastúcej štíhlej nealergénnej dreviny. Už teraz lemujú niektoré pozemky asi 15 m vysoké topole.“ Do tejto veľkosti narastie asi len polovica pôvodne vysadených stromov, z dôvodu zlého vývoja počasia, zvery a vandalov, ktorí bez dôvodu ničia vysadené stromy. Za posledné dva roky vysadili 2 500 topoľov a na jeseň plánujú pokračovať.
Celý článok nájdete v časopise Moderná mechanizácia v poľnohospodárstve 7/2021 na s.12.-13. Dočítate sa aj koľko traktorov Fendt vlastnia, prečo je úspornejšia automatika v kombajne a ako vyberajú novú techniku.
Marián Kukučka
Moderná mechanizácia v poľnohospodárstve
Hlavná fotografia: Ing. Martin Halmeš pôsobil aj ako testovací pilot vo fabrike Fendt.
V Sládkovičove majú upravený nielen chotár, ale aj hospodársky dvor.
Zmulčované jarky, upravené stromy a vysadené nové vetrolamy – vizitka Sema HŠ.
