Komentár: Čo by sme mali po 31 rokoch v agrikultúre zmeniť?

Nad otázkou, uvedenou v názve tohto komentára, začnime spolu uvažovať položením ďalšej otázky. A skúsme nájsť správnu odpoveď. Podľa vás – na ktorú konferenciu by prišlo viac chovateľov dojníc. Na tú, kde by sa hovorilo o tom, ako zefektívniť odchov jalovíc, alebo na tú, kde by sa hovorilo o podporách mliekového sektora?

Na základe mojich 31 ročných skúseností (zootechnický odbor VŠP v Nitre som končil v roku 1989) sa jednoznačne prikláňam k tomu, že najlákavejšími pre našich poľnohospodárov sú podujatia, kde sa hovorí o podporách. Platí to i pre sledovanosť textov a médií. Podpory sú i hlavnou témou našich agrárnych samospráv.

Veľa energie venujeme, a spolu to navzájom súvisí, i sledovaniu informácií o tom, kto pravdepodobne aký post na našom rezortnom ministerstve a ním riadených inštitúciách obsadí. S následným množstvom temer vždy jalovo využitého času, ktorý venujeme komentovaniu týchto rozhodnutí.

Na konkrétnom príklade – aktuálnom poznatku nášho výskumu sa pokúsim objasniť, prečo by sme mali doterajší prístup zmeniť. Analýzou domácich dát sme zistili, že optimálne odchované jalovice - na rozdiel od veľmi zle odchovaných -, prinesú za celý život holštajnskej dojnice chovateľovi viac o 2 355 eur. Je to spôsobené nižšími nákladmi na odchov (menej kŕmnych dní jalovíc) a súčasne výrazne vyššou celoživotnou produkciou mlieka.

Holštajnské dojnice sa u nás dožívajú približne 2, 5 roka (toľko trvá ich produkčný život - predtým sú jalovicami). Čiže takáto dojnica má nárok na podporu, určenú pre dojnice 2,5 krát za život. Ak by išlo napr. o platbu 400 eur na dojnicu za rok, spolu je to 1 000 eur. Ak by sa úžasne úspešným lobingom podarilo neuveriteľné – sumu zdvojnásobiť (na 800 eur), znamená to 2 000 eur za život dojnice. Čiže ak je hlavným ťahom na bránku chovateľov a samospráv výška podpôr, sme pri týchto peniazoch. Ak by sa ťah na bránku presmeroval (v tomto prípade na optimálny odchov jalovíc), v hre je už 2 355 eur.

Myslím si, že tento príklad možno rámcovo aplikovať i v ostatných odvetviach poľnohospodárstva. Vôbec touto úvahou nechcem povedať, že sa neoplatí bojovať o podpory. Určite áno. Ale naše mozgové závity by malo zamestnávať predovšetkým to, ako efektívnejšie produkovať. Tam presmerujme svoje hlavné úsilie. A každý toto potrebné presmerovanie začnime od seba.

Ján Huba