Rovno odpoviem. Musia mať obchodného ducha. A teraz sa pokúsim vysvetliť.
Ako príklad si vyberiem mliekový sektor na Slovensku. Farmy s vysokým počtom dojníc dosahujú najvyššiu mliekovú úžitkovosť a aj ďalšie hospodársky dôležité parametre majú nadpriemerné. Niektoré z nich sú schopné vyrábať kilogram mlieka za 30, výnimočne i menej centov.
Na farmách s počtom menej ako 100 dojníc je úžitkovosť nižšia. Kilogram mlieka vyrábajú v lepšom prípade za 40, v horšom za 50 či viac centov. Pri súčasných nákupných cenách mlieka (priemer za posledné 2 roky – 32 centov) dosahuje časť podnikov prvej skupiny mierny zisk (pri obrovskom predaji mlieka už ide o solídne peniaze). Druhá skupina zaznamenáva výraznú stratu.
Samozrejme, ide o citlivé odvetvie, do ktorého smerujú i podpory. Podniky, ktoré produkujú mlieko za približne 30 centov, môžu časť balíka podpôr smerovať do investícií. Niektoré stavajú nové maštale (samozrejme, aj využitím bankových úverov), využívajú najkvalitnejší genofond, uplatňujú prvky robotizácie a digitalizácie. Tým jednotkové náklady ďalej znižujú. Farmy druhej skupiny si to dovoliť nemôžu. Podpory im nestačia ani na vykrytie straty. Platilo by to, aj ak by boli výrazne vyššie. Nastupuje zadlžovanie a teda i ďalší rast nákladov.
Na trh ponúkajú surové kravské mlieko stále obe skupiny farmárov. Odberatelia platia rovnako. Pri veľkých dodávkach často viac, vzhľadom na nižšie logistické náklady a mnohokrát aj lepšie hodnoty ukazovateľov, dôležitých pre mliekarenské spracovanie.
Ekonomika skrátka nepustí. Predávať mlieko do mliekarní pri nákladoch nad 40 centov na kg nie je udržateľné. A zabudnime na dlhodobý rast jeho nákupnej ceny.
Pri jednotkových nákladoch 40 centov a viac nemôžem predávať za 30. Musím predávať za výrazne viac. To sa dá len pridávaním hodnoty a predajom výnimočného produktu. A nastupuje talent, v úvode označený ako obchodný duch. Pomáha mu tiež komparatívna výhoda oproti korporátnym podnikom – jednoduchšie riadenie procesov a väčšia šanca pre poctivo vykonávanú prácu členmi rodiny. Vkladajú do produktu vlastné meno. A to nie je sranda!
Najdôležitejšie však je (aj analýzou dostupných dát) odhadnúť, o aký mliečny výrobok bude na trhu záujem, nastaviť jeho kvalitnú výrobu a následne mať úspešný marketing. Lebo čo sa nepredá, vytvára čistú stratu.
V príklade som vychádzal z chovu dojníc. Ekonomické pravidlá platia aj v ostatných odvetviach chovu zvierat a pestovania poľných plodín. Vysoký objem produkcie súvisí s nižšími jednotkovými nákladmi. Ich výška je pre úspech na voľnom veľmi dôležitá.
Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach pripravuje nový študijný program s názvom rodinný farmár. Keďže väčšina rodinných a mladých farmárov, pre ktorých bude tento program určený nedisponuje veľkou výmerou pôdy, nemôžu sa spoliehať na predaj poľnohospodárskej prvotnej suroviny spracovateľom či obchodníkom.
Musia mať predovšetkým obchodného ducha. Podporeného dobrým vzdelaním v obchodovaní, marketingu a logistike. Inak budú robiť to, čo ich baví – chovať zvieratá či pestovať plodiny. Ale bez ekonomického efektu. A bude sa opakovať súčasná situácia z mnohých rodinných fariem, keď si na prežitie musia zarábať inými činnosťami alebo v zahraničí.
Ján Huba
