Nedávna kauza s „opísanou“ diplomovou prácou predsedu parlamentu (a neskôr aj predsedu vlády) značne rozvírila nielen politické „vody“.
Okrem hroziaceho pádu vlády, tento prípad zosilnil diskusiu o potrebe prehodnotiť systém fungovania vysokých škôl u nás. Určite nemám nič proti rastu vzdelanosti populácie. Musím však povedať, že na vysokoškolskom diplome by mal byť pot i slzy. Tento dokument by mal byť dôkazom, že jeho držiteľ postupoval počas svojej prípravy na budúce povolanie čestne a hral podľa pravidiel. Inak robí hanbu nielen svojim poctivo študujúcim konškolákom, ale aj univerzite, na ktorej mal drať lavice spolu s nimi. Mimochodom, zachytili ste správu, že naša Alma mater je aktuálne druhou najlepšou univerzitou na Slovensku?
Čím je poháňaná diplomománia niektorých ľudí? Je za tým malá ukrivdená dušička, ktorá si okrem majetku a funkcií potrebuje zavesiť na stenu aj totem v podobe diplomu? Chcú si vykompenzovať to, že sa v mladosti nevenovali z rozličných príčin štúdiu? Na to zrejme budú vedieť kompetentnejšie odpovedať psychológovia. Jedna vec je však istá – vysokoškolský diplom nerobí z jeho vlastníka automaticky lepšieho a cennejšieho človeka. Po prepuknutí kauzy sa v médiách začali objavovať aj príbehy ľudí, ktorí získali vysoké posty, uznanie, ale aj úspech v biznise aj bez vysokoškolského diplomu. Všetci spomínaní ľudia mali v sebe túžbu niečo dokázať, išli za svojim cieľom a správne identifikovali oblasť, v ktorej boli skutočne dobrí. Aj ja som sa v živote stretol s mnohými úspešnými ľuďmi, ktorí majú „len“ stredoškolské vzdelanie. Počas svojej novinárskej praxe som sa stretol dokonca s ľuďmi, ktorí svojim pôvodným vzdelaním ani len „neškrtli“ o poľnohospodárstvo. Napriek tomu boli v tomto sektore úspešní. Prečo? Dokázali sa v tejto oblasti buď „dovzdelať“ sami, resp. si vedeli nájsť poradcov, ktorým im aspoň spočiatku radili a viedli ich na novej ceste profesijným životom. Stretol som však naopak, aj s titulmi ovenčenými ľudí, ktorým trčala slama z topánok a ľuďom s titulom skôr robili hanbu ako česť. Pre mňa sú výstrahou spolu s politikom, ktorého oblečenie zdobilo kvantum civilných a vojenských vyznamenaní napriek tomu, že počas svojho života v podstate nikdy nepracoval a ani aktívne nebojoval.
Marián Dukes, AGROMAGAZÍN
