Otázka: Ako vidíte budúcnosť chovu jatočných ošípaných na Slovensku?
Odpoveď: Úroveň sebestačnosti je približne 100 000 prasníc. V súčasnosti ich na Slovensku máme asi 38 000 a zdá sa, že to môže byť ešte horšie, vzhľadom na aktuálnu situáciu na trhu. Tieto tzv. politické ceny sú likvidačné a nedá sa odhadnúť dokedy bude táto situácia trvať. Ak sa nepodarí v krátkom čase nadprodukciu z EÚ „upratať“ do tretích krajín (mimo EÚ), tak stavy musia klesnúť. Ďalší vývoj bude závisieť od toho, ako sa k tomuto sektoru postavia jednotlivé štáty, či budú schopné a ochotné podporiť svojich chovateľov. K dispozícii sú už informácie ohľadom podpory vývozu zo starých členských štátov EÚ. Podpory smerované do ošípaných u nás rok 2015 pomohli zastabilizovať stavy, avšak naštartovať produkciu a zvyšovanie základných stád podľa koncepcie sa nepodarilo hlavne kvôli trhovým cenám. U nás na družstve budeme počas roka 2016 pozorne sledovať vývoj, budeme sa snažiť stále hľadať rezervy v ekonomike a úžitkovosti. Ak by sa situácia zlepšila a črtala by sa perspektíva, tak určite by sme chceli investovať do rekonštrukcií stavieb, technológií a do genofondu. Ak by takýto stav pretrvával, bohužiaľ, budeme musieť rozmýšľať o likvidácii chovu ošípaných. Čo sa týka Slovenska, myslím si že tých 100 000 prasníc určite krajine neublíži. Pri rozumnej lokalizácii fariem, rozumných investíciách do kvalitných technológií a kvalitnom genofonde a hlavne s ľuďmi, ktorí to chcú a vedia robiť, je tu priestor na rozvoj. Treba sa pozrieť na stavy ošípaných v krajinách EÚ v súvislosti s ich vplyvom na životné prostredie: Dánsko - 1,2 mil., Holandsko – viac ako 1 mil., Belgicko - 430 000 prasníc, Rakúsko - 240 000 prasníc, Írsko- 150 000, Maďarsko- 300 000 prasníc.
Ekonomika a perspektíva je vo veľkých farmách – taký je trend aj v zahraničí - keď chceme fungovať pri cenách 1,10-1,20 €/kg. Kúpyschopnosť ešte dlho nebude taká, aby si väčšina ľudí kupovala kg mäsa za 10-15 € z ekologických - extenzívnych chovov. Ideálne farmy prasníc sú na slovenské pomery okolo 2 000 prasníc. Keď sú umiestnené v dostatočnej vzdialenosti od miest a obcí, s adekvátnymi skladovacími kapacitami a poľnohospodárskou pôdou v okolí farmy. V súčasnosti, bohužiaľ, už aj ľuďom na dedinách vadí to, čo bolo niekedy úplne prirodzené - už aj kikiríkanie kohúta, nieto ešte zvuk traktora alebo „bravčovina mimo taniera“.
Problémom je aj spracovateľský priemysel - tých pár posledných bitúnkov má problém umiestniť kvalitnú a čerstvú surovinu u svojich odberateľov hlavne kvôli cenám. A sú to hlavne spracovatelia, ktorí zrušili svoje prevádzky. Je nepochopiteľné, že dokážu bravčovú polovičku lacnejšie doviezť napr. zo Španielska, aj keď farmárske ceny sú tam podobné ako u nás. Sú za tým podvody s DPH? Bohužiaľ, všetko nasvedčuje, že je to tak. Najlepším riešením by bol obdobný systém, ako bol zavedený pri väčšine rastlinných komodít tzv. reverse charge.
Celý rozhovor s Ing. Rastislavom Slocíkom, predsedom predstavenstva, Družstvo Agrospol, družstvo, Boľkovce si môžete prečítať v AGROMAGAZÍNe 01/2016.
