Prinášame vám rozhovor s Mag. Martin Kráčmarom, konateľom firmy SCHAUMANN SLOVENSKO, s.r.o., Bratislava.
Čo by ste na úvod doplnili k týmto výsledkom?
Myslím, že z úcty k chovateľom nášho tradičného strakatého dobytka sa žiada doplniť, že naši zákazníci sa presadili aj v rebríčkoch chovov slovenského strakatého plemena, keď v prvej päťke sú hneď 4 chovy (podľa údajov v systéme PLIS). Nakoniec, tento rok zaznamenali veľký úspech naši zákazníci aj v súťaži NAJ slovenský chov. Zvíťazili v troch hlavných kategóriách dojníc (holštajnské chovy, resp. chovy slovenského strakatého plemena a pinzgauského).
Z môjho pohľadu ako konateľa mám, samozrejme, radosť a zároveň vnímam to aj ako záväzok a pocit zodpovednosti voči našim partnerom a tiež vďačnosť, ktorá patrí aj mojim kolegom. S naším úspešným príbehom sa radi podelíme, aby aj ostatní chovatelia poznali úspešné farmy a nechali sa motivovať reálnymi zmenami v chove, ktoré je možné dosiahnuť počas relatívne krátkeho času.
Firma SCHAUMANN SLOVENSKO oslávi o rok 30. výročie svojho pôsobenia na slovenskom trhu. Skúste popísať v skratke jej príbeh.
Máte pravdu, avšak poradcovia rakúskej firmy SCHAUMANN začali na našom trhu pôsobiť už pred rokom 1994. Aj keď dnes dominujeme vo výžive dojníc a silážovaní, aktivity našich predchodcov v SCHAUMANN na Slovensku boli spočiatku zamerané najmä na chov ošípaných, ktorých bolo na Slovensku v tom čase ešte mnoho. Neskôr sme sa dokázali presadiť silážnymi konzervantmi sesterskej firmy Lactosan a zásadami správneho manažmentu silážovania, čím sme prispeli k zlepšeniu kvality siláží na Slovensku. Nakoniec, silážovanie je doteraz nosnou témou našich tradičných seminárov (ktoré sa tento rok konali už po 26.-krát). Naša kolegyňa raz prirovnala osvetu SCHAUMANN v rámci manažmentu silážovania k Cyrilovi a Metodovi, ktorí priniesli písmo na naše územie. Usmievam sa, ale myslím si, že to vystihla celkom trefne.
Totiž v oblasti silážovania sa stala pojmom BONSILAGE, jednotka na európskom trhu biologických silážnych inokulantov. U nás ho používa okrem mnohých chovateľov aj 17 z 30 chovov holštajnskej TOPky. Pojem BONSILAGE sa nie náhodou stal, dá sa povedať synonymom slova konzervant. V poslednom čase BONSILAGE veľmi úspešne preniká aj na náročný americký trh. Treba dodať že za týmto úspechom stojí aj konkrétne meno. Pán Kramer, ktorý bol vedúcim tímu a otcom celého výskumu v Lactosane. Je nesporne jedným zo svetovo najuznávanejších odborníkov v tomto smere a pre nás je šťastím s ním osobne spolupracovať a mať riešenia pre rôzne silážne podmienky.
V odpovedi na predchádzajúcu otázku ste spomenuli aj hodnotenie chovov podľa indexu v súťaži NAJ slovenský chov. Ako sa pozeráte na hodnotiace kritériá (laktačná úžitkovosť, vs. komplexnejšie indexy)?
Vo firme SCHAUMANN pôsobím už 20 rokov. Pri riadení akejkoľvek komerčnej prevádzky je prirodzené sledovať rovnaké prevádzky a vedieť sa porovnať na relevantnej báze. Či je to výroba, obchodná činnosť, alebo služby. Údaje o mliekovej úžitkovosti sú ukazovateľom, ktorý má pre mňa ako ekonóma priamy vzťah k ekonomike produkcie mlieka. Veď množstvo mlieka sú priamo tržby.
Preto oficiálna kontrola úžitkovosti je zrozumiteľné a jednoznačné hodnotenie. Keďže vieme, že úžitkovosť závisí na 50 % aj od nedietetických faktorov, náklady spojené so zvyšovaním úžitkovosti nie sú tak vysoké, ako by sme čakali.
Jednou zo zložiek indexu súťaže NAJ slovenský chov je dĺžka medziobdobia, veď reprodukcia má tiež priamy vzťah k ekonomike chovu dojníc. Pokiaľ ide o ďalšiu zložku indexu (dlhovekosť, resp. priemerné poradie laktácie), SCHAUMANN vníma aj tento trend. Naša materská firma riadi vlastnú farmu neďaleko nemeckého Hamburgu. Tamojšie stádo má aktuálne nielen vysokú úžitkovosť 13 100 kg mlieka, ale aj dlhovekosť, a teda výbornú celoživotnú úžitkovosť 23,2 L produkcie na deň života. Na druhej strane pohyby v rámci rebríčkov vnímame ako prirodzený jav podobne ako v športe. Každý úspech, samozrejme, poteší, pričom v zásade platí, že pohyb v rebríčku smerom hore zvyčajne znamená lepší stav dojníc, ale aj ekonomiky ich chovu. Akékoľvek naše odporúčanie musí spĺňať dve hľadiská. Musí byť v prospech dojníc a zároveň pre danú situáciu ekonomicky výhodné.
Aký je váš pohľad na spolupracujúce subjekty?
Chcem zdôrazniť, že jednotlivé spolupracujúce chovy sa na pozície v rebríčkoch vypracovali vlastnými silami. Za to im patrí náš obdiv. Prijali výzvu neustále sa zlepšovať a urobili všetko pre to, aby naplnili potreby dojníc. Je to o to cennejšie, že potreby dojníc sú vlastne skladačkou viacerých faktorov (biológia, technika, manažment a ekonomika). Nehovoriac o tom, že na výsledok práce chovateľov vplývajú aj externé faktory, z ktorých majú mnohé ekonomické pozadie (napr. nákupná cena mlieka, resp. neskoré vyplácanie dotácií). To si vyžaduje, aby boli manažéri chovov všestranne zameraní. My sa ako poradenský tím sprevádzajúci farmy cítime byť súčasťou ich úspechu, čo nás nesmierne teší. Pritom cesta za úspechom nebola vždy ľahká a priamočiara. Nie všetko sa totiž podarilo presadiť na prvýkrát a niekedy sa zmena v prístupe začala na najvyšších poschodiach riadenia a niekedy ju akceptovali ako prví výkonní pracovníci. Preto som rád, že v prvovýrobe je stále dosť ľudí, ktorí sú ochotní prijať výzvy, ktoré pred nich stavia každodenný život. Nie vždy pritom treba pre realizáciu zlepšenia stavať nové maštale či kupovať nové technológie. Niekedy stačí, paradoxne, len prestať robiť niektoré nesprávne veci, resp. postupy.
Verím že za naším spoločným úspechom je aj to že máme úprimný záujem o chovateľa. Ako hovorí Gordie Jones: „Nezaujíma ma koľko toho vieš... kým nevidím, že sa skutočne zaujímaš!“ To sa často odráža napríklad aj v mojej komunikácii s kolegom špecialistom v chove dojníc Marianom Nagyom. Často zdieľa fotografie, ktoré ukazujú, že sa na konkrétnej farme podarila dobrá vec. Nie je to len o číslach (rekordný nádoj – fotka preplneného chladiace tanku na mlieko). Vieme sa tešiť aj z jednoduchých vecí, ako je napríklad inštalácia prechodnej vane na kúpele paznechtov dojníc, nových spŕch pre kravy či skvele zakrytej siláže.
Doteraz sme sa pri hodnotení príbehu firmy zameriavali viac-menej na vašich zákazníkov. Veľkú úlohu v ňom zohrávajú vaši kolegovia, ktorí pôsobia priamo v spolupracujúcich chovoch a prenášajú vaše know-how do každodennej praxe.
Vo firme SCHAUMANN sa stretli doslova fanatici chovu dojníc, ktorí svojím prístupom nakazili aj mňa vyštudovaného ekonóma. Ako veľké pozitívum vnímam ich tesné spojenie s každodennou praxou. Až na malé výnimky väčšina z nich predtým pôsobila priamo v praxi, často vo vedúcich pozíciách špičkových fariem. Niektorí z nich sú stále aktívni ako manažéri fariem (toto mnohí zákazníci vnímajú ako pozitívum). Neoddeliteľnou súčasťou nášho tímu je štvorica špecialistov (Marian Nagy, Marek Krempaský, Balázs Kósa a Erika Fečke Gyӧngyová), ktorá postupne priniesla do našej práce nový prístup.
Od roku 2010 sme sa vďaka Marianovi Nagyovi začali intenzívnejšie sústreďovať aj na aspekty, ktoré na prvý pohľad nesúvisia s výživou dojníc. Napríklad akákoľvek správne vypočítaná kŕmna dávka nefunguje, ak krmivo nie je prihrnuté ku kravám. Ako som už spomenul vyššie, dnes už je dokázané, že za produkciu mlieka zodpovedajú cca 50 % nedietetické faktory. Marian videl v chovoch veľké rezervy v popôrodnej starostlivosti o dojnice. To bolo vidieť aj na vysokej miere brakovania na začiatku laktácie. Myslím, že pri praktickom zavádzaní popôrodných protokolov naprieč Slovenskom sme odviedli kus poctivej práce. Aj vďaka popôrodným protokolom sa podarilo postupne dosiahnuť, že dojnice odchádzali do produkčnej skupiny zdravé a mali aj dobré reprodukčné parametre. K tomu prispelo aj zavedenie reprodukčných programov a tiež zmena pohľadu na niektoré ukazovatele (napr. parameter pregnancy rate). Tu zohral svoju úlohu aj spôsob ich propagácie prostredníctvom výsledkov chovov, ktoré ich už zvládli. Tieto chovy boli garanciou, resp. motivujúcim príkladom toho, že dané systémy fungujú, ak sa striktne dodržiavajú všetky ich pravidlá. Ďalším opatrením bola zmena manažmentu stáda. Mám na mysli tvorbu skupín dojníc a presné vymedzenie časových postupností presunov medzi nimi. Prospešnou Marianovou iniciatívou sú drobné prestavby, rekonštrukcie, resp. výstavba nových maštalí na farmách. Nie že by sme neverili projektantom, praktický zootechnik však vidí maštaľ očami dennej prevádzky pre potreby hladkého a bezstresového pohybu dojníc.
Superdôležité je, že aj ostatní kolegovia poradcovia SCHAUMANN v regiónoch sa stotožnili so spomínanými opatreniami a že ich zavádzali na mnohé farmy na Slovensku, s ktorými spolupracujeme.
A čo ďalší špecialisti vo vašej firme?
Marek Krempaský je absolventom košickej UVLF, kde získal aj titul PhD. Okrem toho pôsobil aj ako praktický veterinárny lekár v špičkovom chove dojníc. Posledných desať rokov sa začal intenzívne venovať novému modelu CNCPS pre tvorbu kŕmnych dávok pre dojnice v americkom programe, ktorý zohľadňuje nielen stráviteľnosť jednotlivých živín, ale aj to, ako dojnica trávi tieto živiny v reálnom čase. Marek sa pravidelne stretáva s najužšou svetovou špičkou, čo sa týka výživy dojníc. Dovolím si povedať, že v Európe patrí medzi top odborníkov v rámci výživy HD.
Dôležitú úlohu pri našej práci zohrávajú naše interné porady viackrát za rok. Tie nám pomáhajú nielen odovzdávať si navzájom nové postrehy a poznatky, ale aj zavádzať do praxe nové metódy. Vždy sa nájde jeden z kolegov, ktorý novú vec vyskúša a potom sa k nemu pridávajú aj ostatní. Takto sa potom rozširuje naše firemné skupinové know-how, ktoré sa stáva cow-how. Fascinuje ma ich komplexná výživárska skúsenosť. Zaoberajú sa výberom krmovín, sledujú rast a zrelosť rastlín, vnímajú priebeh počasia, zohrávajú dôležitú rolu pri zbere a silážovaní, analyzujú hotové krmivá a tvoria kompletné kŕmne dávky. Následne vidia, ako dojnice kŕmnu dávku prijímajú a reagujú na ňu. Všetky tieto kroky si dávajú potom do súvisu a živo o tom debatujú na spomínaných poradách.
Pri tvorbe moderných kŕmnych dávok sa opierame o už spomínaný výživársky program z prostredia amerických univerzít a o analýzy hotových krmív špičkových európskych laboratórií v Taliansku a Nemecku, ktoré dodávajú dáta do systému výživy CNCPS, s ktorým tento program pracuje. Samozrejmosťou pri zostavovaní kŕmnych dávok sa stalo aj analyzovanie minerálnych látok v objemových krmivách dokonca aj vo výkrme dobytka. Najnovšie sme sa neuveriteľne posunuli pri zložkách mlieka. Kedysi bol problém identifikovať, prečo dochádza napr. k poklesu obsahu tuku. Dnes vďaka kolegovi špecialistovi Marekovi Krempaskému a jeho kontaktu s viacerými svetovými odborníkmi vieme navrhnúť na mieru šité opatrenia pre úpravu nežiaduceho stavu. Rovnako je súčasťou každej kŕmnej dávky pohľad na náklady, parameter IOFC (income over feedcost) poukáže na ekonomicky ne/výhodné krmivá.
Na vaše odborné semináre pozývate popredných odborníkov z celého sveta. V akom ste s nimi vzťahu?
Sme v aktívnom kontakte s odborníkmi z rozličných oblastí. Veľmi často ide o autorov zavedených manažérskych postupov. Sme presvedčení, že učiť sa treba priamo od zdroja. Za výživu kráv sú to najmä obsahoví tvorcovia modelu CNCPS, odchov teliat zastupuje Alex Bach, ďalej sú to James Drackley a Gordie Jones (výživa zasušených kráv). Sme v spojení aj s odborníkmi na reprodukciu (Paul Fricke), popôrodné obdobie (Tod Duffield, Jessica McArt), zdravie paznechtov (Karl Burgi), ekonomiku výroby mlieka (Greg Bethard) a prevenciu vzniku rozličných ochorení (Ondřej Bečvář). Viacerí z nich už prednášali na našich seminároch osobne, s ďalšími sa stretávame online alebo ideme na ich prednášky či kurzy. Okrem početných diskusií s týmito odborníkmi absolvujú naši špeciálni poradcovia vzdelávacie podujatia v zahraničí. Neváhajú opakovane vycestovať do USA, Kanady, Izraela či Nemecka, aby spoznali najnovšie trendy vo výžive a manažmente chovu dojníc. Naopak, Marian s Marekom sú externými prednášajúcimi na košickej UVLF, SPU v Nitre či nitrianskej SOŠV a odovzdávajú svoje nadšenie a poznatky študentom.
Chov hospodárskych zvierat, to sú aj iné odvetvia. Ako je na tom firma SCHAUMANN SLOVENSKO v týchto odvetviach?
Chov ošípaných nás rovnako zaujíma, no klasických domácich chovateľov je podstatne menej. V tejto oblasti máme tiež kolegu vynikajúceho špecialistu Balázsa Kósu, ktorý sa venuje ošípaným už od mala. Po skončení doktorandského štúdia pôsobí ako poradca SCHAUMANN, praktický veterinárny lekár a vedúci živočíšnej výroby v
poľnohospodárskom podniku. Svoje komplexné know-how o ošípaných od výživy, manažmentu chovu, zdravotného stavu či vakcinačných schém podobne zvyšuje zahraničnými workshopmi s odborníkmi či medzinárodnými konferenciami.
Súčasťou vašich aktivít je aj manažment prevádzky bioplynových staníc.
Aj pre oblasť bioplynových staníc sme pred 14 rokmi našli kolegyňu špecialistku Eriku Fečke Gyӧngyovú, ktorá sa po skončení doktorandského štúdia v oblasti fermentácie, mikrobiológie a chémie zoznámila s know-how nemeckých SCHAUMANN kolegov, kde v tom čase už bolo niekoľko tisíc bioplynových staníc. K tomu pridala svoje skúsenosti zo Slovenska, svoj zmysel pre techniku a motory a dnes je uznávanou osobnosťou medzi bioplynkármi. Nie je náhodou, že stála za založením Slovenskej bioplynovej asociácie (SBA), kde je dodnes súčasťou jej vedenia.
Čo by ste chceli dodať na záver?
Mňa osobne veľmi teší, že predsa mnoho mladých ľudí má záujem pracovať v prvovýrobe a priamo v chove HZ. Dobré je aj to, že mnohí z nich už zastávajú aj vyššie manažérske pozície. V tejto súvislosti vnímam ako pozitívny jav, že v mnohých prípadoch preberajú vedúce miesta po svojich predchodcoch či rodičoch. Nakoniec, aj v našej firme už máme niekoľko príkladov, keď zanietenosť rodičov inšpirovala potomkov pri výbere ich budúcej profesie. Príkladom je Marian Nagy, ktorého syn Marián je už tiež zootechnikom, ale aj František Krempaský, ktorý je nielen otcom viackrát spomínaného Mareka Krempaského, ale aj vedúceho farmy MKM Stred Družstevná pri Hornáde Filipa Krempaského. Verím, že svoje nadšenie pretavia do podobných úspechov na farmách, ako sú tie, vďaka ktorým sa tu dnes my dvaja spolu bavíme.
Za rozhovor poďakoval Marián Dukes, AGROMAGAZÍN
Snímky: autor
Tento text bol publikovaný v augustovom vydaní AGROMAGAZÍNu na s.20-22.
Mesačník AGROMAGAZÍN si môžete predplatiť tu.
