.jpg)
V slovenskom poľnohospodárstve žijem už 52 rokov, to je totiž môj vek. Ale čím ďalej, tým mám silnejší pocit, že stále viac poctivých poľnohospodárov vzdáva boj s byrokratmi a náš rezort postupne dostávajú do rúk biznismeni s najatými manažérmi.
Strávil som v lete s rodinou pár dní u kamarátky - dobrej farmárky - Eriky. Uznávam, že môj pohľad na ňu je ovplyvnený dlhoročným priateľstvom, ale predsa si dovolím zhodnotiť jej gazdovanie. Pred 30 rokmi sa z Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre vrátila na pôdu po starých rodičoch na južnom Slovensku. Za 30 rokov sa z maličkej „samostatne hospodáriacej roľníčky“ vypracovala na špičkovú chovateľku mäsového dobytka. Dnes spolu s manželom obrába 500 hektárov pôdy, chová 280 jedincov hovädzieho dobytka a 14 koní. O tom, že je špičková chovateľka, hovorí fakt, že väčšinu zo zvierat nepredáva na mäso, ale teľatá sú vypredané na ďalší chov ešte pred otelením a jej zvieratá zbierajú mnohé ocenenia.
Aj preto, že pozná každé svoje zviera, správa sa citlivo aj k pôde, ktorú jej zverili ľudia, príroda či Pán Boh. Ešte pred tým, ako nám úradníci nariadili ekologické poľnohospodárstvo a welfare zvierat, ona to robila z presvedčenia, lebo cíti, že tak je to dobré. Prešla vo svojom chotári každý kút, sadí v krajine ovocné stromy a vlastnými rukami čistí pasienky, kde pozná každú skalu.
A teraz pointa príbehu. Tých pár dní som nestrávil u nej na farme, ale na Sicílii. Tam si totiž kúpila apartmán a tam chce s rodinou odísť a žiť, lebo ako hovorí, stráca silu bojovať s byrokratmi na Slovensku. Ukázala mi malú farmu, ktorú tam chcela kúpiť, lebo aj keď nevie celkom dobre po taliansky, úradníci jej tam ponúkajú pomoc a správajú sa k nej úctivo. Ak narazí na problém, talianske autority hľadajú cestu, ako problém vyriešiť a nie ako udeliť pokutu či zastaviť platby. Na Slovensku má každý kontrolór - či držiteľ pečiatky - pocit bohorovnej nadradenosti. Akurát si neuvedomujú, že „úradným terorizmom“ vyženú dobrých gazdov z poľnohospodárstva a nakoniec nebudú mať na tanieri slovenský steak, nebudú mať koho kontrolovať - a z koho žiť...
Čo sa stane, ak aj táto farmárka odíde zo Slovenska? Nič! Aspoň na prvý pohľad. Podnik od nej kúpi silný finančný investor a možno jej zaplatí toľko, aby si kúpila farmu alebo ďalšie apartmány v zahraničí. Nový majiteľ si najme manažérov a tí si najmú ľudí na robotu. Dobrí gazdovia odídu a Slovensko zostane v rukách biznismenov. Zostane aj rešpekt a úcta k pôde?
PS: Meno a sídlo kamarátky som zmenil pre jej ochranu, ale príbeh je, bohužiaľ, pravdivý.
Ján Škorňa, Farmárska revue
