Štát nalieva peniaze, ale nepozerá na výsledky – to je častá výčitka ekonómov pri hodnotení verejných politík. Kritici hovoria, že ekonómovia zas nazerajú na všetko len cez peniaze a nevšímajú si iné prínosy verejných politík. Pri verejných zdrojoch je ale efektívnosť kľúčová aj z morálneho hľadiska.
Pri poskytovaní verejných služieb totiž nerozhoduje zákazník, ale politik, ktorý sa síce môže snažiť hájiť verejný záujem, no stále musí mať na pamäti, že jeho ďalšie pôsobenie sa odvíja od podpory voličov. Preto ak ide o prerozdeľovanie verejných financií, je prirodzené, že chce zasiahnuť čo najviac voličov. Aby efekt „pochlebovania“ voličom neprevážil skutočný záujem verejnosti, je dôležité analyzovať ciele a výsledky politík. Efektivita tak nie je niečo, čo vyžadujú len nemilosrdní ekonómovia, ale je to nástroj, ako obhajovať verejný záujem. Ako docieliť, aby vaše dane neskončili v čiernej diere, alebo nebodaj v hoteloch pochybných podnikateľov.
Žiaľ, práve v agrosektore je napĺňanie cieľov neuspokojivé. Začína to už samotným fungovaním kľúčových inštitúcií. Slovenský pozemkový fond, ktorý má na starosti štátnu pôdu a pôdu nezistených vlastníkov, prenajíma okolo 400 tis. ha na poľnohospodárske účely. Napriek tomu, že vyjadrenia fondu sú pre farmárov ale aj iných občanov často nevyhnutné, táto inštitúcia nemá zákonné lehoty na vybavenie žiadostí. Ťažko tak povedať, čo cieľ nového vedenia SPF „uspokojiť oprávnené nároky žiadateľov riadne a včas“ bude znamenať. Nemerateľný cieľ nie je totiž nič viac ako marketingová floskula.
Podobne je to aj s Pôdohospodárskou platobnou agentúrou, o ktorej neefektívnom fungovaní vie každý žiadateľ svoje. No ak sa na to pozrieme aj z druhej strany, tak sa prakticky nerobí rozdiel medzi tým, či sa farmár snaží vytvárať pridanú hodnotu pre zákazníkov, alebo len zbiera hektáre ako ďalší zdroj príjmu. Chyba je na strane štátu, ktorý takéto podmienky vytvoril. Verejná debata sa však častokrát obracia proti farmárom, ktorých buď hádžu do jedného vreca „neproduktívnych“, alebo naopak, pozornosť sa upriami na vykonštruovaný konflikt „malý dobrý“ a „veľký zlý“ farmár.
Posvietiť by sa dalo aj na rôzne dotačné programy, ktorých ciele sa nevyhodnocujú. Jedným z nich je aj Školské mlieko. Cieľom je podporiť spotrebu mlieka, ovocia a zeleniny u detí. Pred pár rokmi sme si vyžiadali hodnotenie výsledkov programu cez infožiadosť od Ministerstva pôdohospodárstva. Výsledok: hodnotenie nám neposkytnú, lebo ho nemajú. Pri hľadaní aktuálnych informácií sme našli viac, napríklad počet zapojených detí v programe, no stále sa nedozvedáme, o koľko stúpla spotreba mlieka na dieťa vďaka tomuto programu a či sa vzťah detí k zdravej strave zásadnejšie zmenil. Vieme len, že sa zapojilo viac škôl a preto sa finančné prostriedky navýšili. Len v roku 2020 bol rozpočet na podporu školského mlieka vyše 3 mil. eur. Samotné ministerstvo na svojom webe priznáva, že školské jedálne sa v minulom roku začali postupne z programu odhlasovať. Dôvodom je aj byrokracia.
Po krátkom pátraní sa okrem iného dozvedáme, že: „Škola musí vedieť preukázať, že výrobky školského programu sa nepoužili na zabezpečenie obeda, či iného jedla v rámci stravnej jednotky.“ Vydávanie mlieka či ovocia cez tieto programy tak nemyslí na praktické fungovanie škôl: „Výrobky školského programu môžu byť podávané dieťaťu na samostatnom výdajnom mieste v školskej jedálni alebo „na tácke“ spoločne s obedom. Výrobky školského programu však musia byť zreteľne identifikované v jedálnom lístku a na výdajnom mieste musí byť umiestnený plagát školského programu.“
Dobrý úmysel nestačí. Počet štátom podporovaných aktivít rastie, no nikto sa nezaujíma, či šľachetné ciele na bilboardoch a plagátoch sú naozaj naplnené. Nejasne definované, nemerateľné a nevyhodnocované ciele stoja peniaze, ktoré mohli daňoví poplatníci využiť lepšie ako na predvolebnú kampaň. Peniaze, ktoré minú na extra dávku ovocia či mlieka pre svoje deti cez prázdniny, keď ich nezískajú cez školské programy. Alebo ktoré zainvestujú do zveľadenia svojho podniku namiesto toho, aby si platili poradcu, ktorý im pomôže zorientovať sa vo výzvach PPA. Nemilosrdné je plytvanie, nie hľadanie hodnoty za peniaze.
Monika Budzák, INESS
 – kópia.png)
