Basf daxur

Basf systiva

Basf systiva

Piatok 19.júla 2024, meniny má Dušana, zajtra Ilja/Eliáš

M. Dukes

Hlavný analytik americkej agrárnej spravodajskej spoločnosti DTN Todd Hultmann nedávno zverejnil zaujímavý komentár s názvom „Majú byť pestovatelia kukurice tvrdo trestaní za tvorbu miernych prebytkov?“, ktorý núti k zamysleniu sa. Autor v ňom poukazuje na paradox toho, že napriek tomu, že dnes vo svete podľa štatistík FAO stále hladuje viac ako 750 mil. ľudí, sú poľnohospodári prostredníctvom nízkych cien agrokomodít po väčšinu času penalizovaní za to, že úspešne dlhodobo generujú mierne prebytky produkcie a tým minimalizujú riziko vzniku globálneho deficitu potravín.

Na vlaňajšej rekordnej produkcii kukurice vo svete profitovalo množstvo ľudí, keď pokles cien plodiny znamenal nižšie náklady pre producentov mäsa, lacnejšie biopalivá a tiež prispel k poklesu inflácie, ktorá trápila celú spoločnosť. No hlavne spoločnosť môže byť vďaka poľnohospodárom dlhodobo spokojná, pretože jej nehrozí nedostatok jedla. Za tieto vlaňajšie „služby spoločnosti“ sa ale pestovateľom ako poďakovanie ušli nízke ceny kukurice, ktoré podniky vohnali do straty a opäť raz ohrozili ich existenciu. Apropos, pestovatelia kukurice v USA za ostatných 43 pestovateľských sezón generovali plodinu so ziskom len v 15 z nich.

Toto však nie je len americký fenomén. Nemusíme chodiť ďaleko. Agrárnym trhom sa venujem v AGROMAGAZÍNe už od roku 2006. Za týchto 17 rokov slovenskí prvovýrobcovia mlieka zaknihovali len jeden jediný ziskový rok, a to už po zápočte podpôr. Ešteže tieto podniky boli spravidla schopné generovať zisk (znovu po započítaní podpôr)z rastlinnej výroby, aby sanovali stratu z výroby mlieka. No ak sa plne liberalizuje obchod s ukrajinskými agrokomoditami, možno už ani tie zisky z RV nebudú k dispozícii. To platí aj pre samotné podpory, ktoré síce v nomináli stagnujú, no ktoré v reálnej hodnote požiera inflácia. Štatistiky sú pritom neúprosné, bez podpôr má problémy dosiahnuť zisk aj RV.  Postavenie poľnohospodárov vo výrobno – spracovateľsko - obchodnej vertikále potravín je tiež žalostné. Ten, kto sa nadrel na výrobe produktu najviac a znášal najväčšiu porciu rizík v celom procese, dostane najmenšiu odmenu. Len toľko, aby ekonomicky prežil, neraz ani to. Nehovoriac o tom, že najnovšie je poľnohospodárstvo prezentované aj ako nebezpečenstvo pre klímu. Pre spoločnosť sa dostatok potravín stal samozrejmosťou. Ušľachtilá práca poľnohospodárov kŕmiť ľudstvo ale nie je samozrejmosť. A demotivovať ich dlhodobo nízkymi cenami agrokomodít, ktoré nepokrývajú výrobné náklady, je hazardom pre celú spoločnosť. Je čas hľadať riešenia ako to zmeniť. Aby sme nakoniec nedospeli do stavu, že už nebude koho, kto by nás nakŕmil.

 

David Karkulín, AGROBIZNIS

Tento text bol publikovaný v májovom vydaní AGROMAGAZÍNU na s.3

Mesačník AGROMAGAZÍN si môžete predplatiť tu.

 

Predplatné Agromagazínu

AGROMAGAZÍN je mesačník o ekonomike a financiách v agrosektore.

Predplaťte si časopis samostatne, alebo iný z našich časopisov a získajte ho ZADARMO.

Viac o predplatnom Agromagazínu

pottinger

Ponuka našej vydavateľskej skupiny

agromagazin

pole

mechanizacia

chov