Podnikanie v agrárnom sektore pod holým nebom má svoje osobitosti v tom, že o jeho výsledkoch rozhoduje nielen príroda ale čoraz viac peniaze z viacerých zdrojov, čo podľa viacerých deformuje hospodársku súťaž aj v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Pokiaľ dotácie nebudú transparentné a merateľné pre určovanie priamych platieb farmárom, na podporu vidieka a ochrany pôdy, budú v našom prípade vždy problémy s neustále skloňovanou potravinovou sebestačnosťou a teda aj s potravinovou bezpečnosťou.
Prečo však máme doma problémy s čerpaním európskych peňazí v rámci Programu rozvoja vidieka, z ktorých sa očakáva podpora poľnohospodárov, potravinárov, lesníkov ako aj samosprávnych orgánov na vidieku, ktorému vraj hrozí, že nám prepadnú z neho veľké peniaze? Najviac peňazí druhého piliera Spoločnej poľnohospodárskej politiky išli na investičné projekty poľnohospodárov, ktoré sa však čerpajú len na základe výzvy Poľnohospodárskou platobnou agentúrou. Za posledných 10 rokov sa vyčerpalo takmer 1,5 mld. €, ale z posledného programovacieho obdobia rokov 2014-2020 chýba ešte dočerpať viac ako 1,1 mld. €, čo ale aj podľa názoru ministra poľnohospodárstva R. Takáča môže byť problém. Ak sa podarilo v tomto roku vyčerpať aspoň 300 miliónov €, na budúci by ostalo ešte 740 mil. €, s vyčerpaním ktorých nám však Európska komisia nechce pomôcť tým, že by sme ich mohli dočerpať o 12 mesiacov neskoršie. Napokon s rovnakou požiadavkou na komisiou sa obrátilo aj ďalších 5 štátov EÚ, pričom okrem predĺženia požadujú, aby na dofinancovaní sa nemuseli podieľať vlády, čo komisia má v právomoci schváliť. Príčiny tohto stavu je zbytočné rozoberať, čo je však podstatné aby sa situácia už v ďalších rokoch neopakovala a ministerstvo poľnohospodárstva sa tak mohlo zamerať na vyhlasovanie aj ďalších výziev tak, aby sa farmári mohli o peniaze čo najskôr uchádzať.
Škody sú štandardom poľnohospodárskej produkcie
Poľnohospodári sú zvyknutí, že na výsledky ich práce majú vplyv aj extrémne zmeny počasia, ktoré počas tohtoročnej sezóny spôsobili podľa údajov od Agra poisťovne očakávané škody blížiace sa k 80 mil. €, čo bude o 25 % viac ako boli škody v minulom roku. Čo ich v tomto roku zvlášť prekvapilo, boli výrazne vyššie škody spôsobené hrabošom, ktoré sa na niektorých poliach asi v 120 poľnohospodárskych podnikoch dobre „nažrali“ a tak spôsobili škody vo výške niekoľkých desiatkach mil. eur. Čo je dôvodom ich premnoženia si počkajme, ale podľa viacerých názorov sú to úhory medzi veľkými parcelami, ktoré sú zarastené burinou, v norách ktorých sa hraboš rozmnožuje pri dostatku poľnohospodárskych produktov. Prvý odhad produkcie hovoril, že úrody bude menej, otázkou však bude, za akú cenu sa podarí jej vývoz. Momentálna sa cena pšenice pohybuje na úrovni 170 € za tonu, čo je výrazne menej ako bola cena v predchádzajúcich obdobiach. Ako to napokon dopadne, si musíme počkať na výsledky žatvy v južnej Amerike ako aj na stále nekontrolovaný export pšenice z Ukrajiny k nám a cez naše územie. Iný problém môžu čakať chovatelia jatočných ošípaných, ak by sa Čína rozhodla obmedziť ich dovoz z niektorých európskych krajín. Problém nastal z dôvodu, že na zavedená clá na čínske elektromobily na európsky trh má Čína reagovať kontrolou cien dovezeného a podľa nej dotovaného bravčového mäsa z Európy, čo Európska komisia odmietla. V prípade akýchkoľvek opatrení voči európskym dodávateľom bravčového mäsa však treba počítať, že ich export by sa presunul aj na slovenský trh s negatívnym dopadom na našich chovateľov bravčoviny.
Celý text nájdete v najnovšom AGROMAGAZÍNe na s.13.
Mesačník AGROMAGAZÍN si môžete predplatiť tu.
Róbert Hölcz, ekonóm
Snímka: Agra poisťovňa
