Ján Huba
Keď sme v roku 1996 – pri zakladaní časopisu Slovenský CHOV
boli ako vydavateľstvo prvýkrát na výstave Agrokomplex, na začiatku expozície zvierat už stála - na tie časy veľmi moderná - hala „V“.
Postavená bola zrejme s cieľom poskytnúť optimálne priestory pre predvádzanie zvierat. To sa tu po prvýkrát v histórii konalo až 11. septembra roku 2019. Aj to len vďaka neúnavnej zanietenosti predstaviteľov Slovenskej holsteinskej asociácie (SHA) a ústretovosti vedenia Národného výstaviska Agrokomplex.
Slovenská ľudová múdrosť hovorí, že trpezlivosť ruže prináša. Naši predkovia ozaj vedeli javy trefne pomenovať. A zrejme každému z nás známy detektív Sherlock Holmes o ružiach hovorí: “Všetky zložky prírody sú potrebné, aby sme na Zemi mohli žiť. Ale ruža je výnimkou. Ruža je tu len na ozdobu a potešenie. Nie je podmienkou pre život. Je to iba dobro od Boha, v ktorom nám dáva čosi navyše, čo ani nemusel dať.“ Medzi týmto grandióznym pohľadom na ruže a výstavami zvierat vidím istú paralelu. Dá sa bez nich žiť. Mlieko či mäso dokážeme produkovať aj bez výstav zvierat. Či ale chovateľ nepotrebuje ozdobu a potešenie? Či netúži porovnať svoje zvieratá s inými? Či v kútiku duše nepoškuľuje po víťazstve na šampionáte krásy dojníc? Potrebuje, poškuľuje a zaslúži si, aby sme mu to dopriali. V priestoroch dôstojných, v atmosfére priateľskej a nezávislej od vrtochov počasia v meniacej sa klíme. To sa na Šampionáte holsteinských dojníc 11. septembra podarilo. Úprimné poďakovanie za to patrí organizátorom zo SHA, sponzorom podujatia, rezortnému ministerstvu, ale v prvom rade 15 chovateľom, ktorí pripravili, priviezli a hrdo pred stovkami divákov predviedli najkrajšie dojnice zo svojich stád.
Počas moderovania som (možno sa to niekomu mohlo zdať netaktné voči organizátorom), párkrát spomenul aj plemená, ktorých sa šampionát netýkal. Pri rozhovore s NAJ agro dievčaťom 2019 Karolínou Pandulovou to bolo mäsové plemeno angus, pri „spovedaní“ veľmi úspešnej vystavovateľky Vierky Glasnákovej plemená charolais a jersey, so študentkou SPU v Nitre Klárkou Kovárovou sme hovorili aj o slovenskom strakatom dobytku, ktorého najlepšou vodičkou sa stala na nedávnom veľtrhu Agrokomplex. Teraz túto „netaktnú“ skutočnosť použijem pri kreovaní posolstva tohto komentára. Čo tak využiť priestory haly „V“ aj na súťažné prehliadky ostatných plemien hovädzieho dobytka? Mohlo by to byť aj v jednom termíne. Ušetrili by sme čas, peniaze, lepšie by sme využili kapacitu haly (okolo 1000 miest na sedenie), viac by sme sa spoznali a motivovali v šľachtení jednotlivých plemien. A sú tu aj iné druhy hospodárskych zvierat. Aj tu pouvažujme. Pri úvahách ale nezabúdajme ani na to, že temer stotisíc návštevníkov augustovej výstavy Agrokomplex si tiež zaslúži vidieť kolekcie jednotlivých druhov a plemien zvierat. Tých oslovujme hlavne ako spotrebiteľov či potenciálnych pracovníkov do našich chovov (deti a mladí návštevníci). Alebo si ich získavajme ako sympatizantov slovenského chovateľstva uvedomujúcich si, že odvetvie si plne zaslúži finančnú podporu z európskych, ale i národných zdrojov.
Opäť sa vrátim k ružiam. Ich farbu väčšinou definujeme ako červenú. Víťazkou Šampionátu holsteinského plemena – ktorému je venovaný tento text, sa stala červená dojnica. Ide o veľké prekvapenie, pretože táto farebná varieta je pri holsteinskom plemene oveľa menej rozšírená ako čierna. Úžasné je, že červenú šampiónku predviedli kočínski chovatelia. Počas predchádzajúcich 7 ročníkov práve oni výstavu holsteinských dojníc na svojej farme Šterusy usporadúvali. Celé mi to pripadá mysticky.
