Pokračovanie prednášky riaditeľa tímu firmy Alta Genetics pre prémiových zákazníkov pána Lorina Gramsa prináša informácie o manažmente reprodukcie v chove dojníc.
Pregnancy rate (PR)
Hodnotu tohto parametra by mal vypočítavať manažérsky softvér, pretože sa mení na dennej báze. Na to, aby sme zistili skutočný počet kráv, ktoré sú v danom intervale (21 dní) vhodné na pripustenie, je potrebné odlíšiť, ktoré dojnice budú zahrnuté do jeho výpočtu a ktoré nie. V prvom prípade ide o plemennice, ktoré nie sú teľné, a kravy, ktoré prekročili dobrovoľnú čakaciu periódu. Na opačnej strane stoja zasušené kravy, pri ktorých predpokladáme, že sú teľné a tiež vyradené kravy, s ktorými sa už nepočíta na reprodukčné využitie.
Dvadsaťjedendňový interval sa hodnotí preto, že ide o najkratší možný interval, ktorý má vzťah k dĺžke reprodukčného cyklu kravy. Pregnancy rate (podiel teľných kráv) je sa počíta z podielu inseminovaných plemenníc (Insemination rate) a úspešnosti inseminácie (Conception rate) za 21 dní. Ak z 10 plemenníc pripustím 6 a z nich 3 zostanú teľné, Pregnancy rate je 30 %. Medzi jednotlivými manažérskymi (dojárenskými) softvérmi bývajú isté rozdiely, napr. DairyComp 305 vypočítava nižšie hodnoty ako Uniform Agri. DairyComp je však etalónom presnosti výpočtu Pregnancy rate, pretože autori tohto indexu sú aj autormi programu DairyComp 305. Index Pregnancy rate považuje Lorin Grams za výborný manažérsky nástroj na hodnotenie chodu reprodukcie na farme (vrátane práce inseminátora a úspešnosti vyhľadávania ruje), ale aj zdravia plemenníc.
Ako sa dá zvýšiť hodnota Pregnancy rate? Jedna cesta je inseminovať viac kráv, ďalšou možnosťou je zvýšiť úspešnosť inseminácie plemenníc. So zvýšeným podielom inseminovaných dojníc sa môže znížiť percento oplodnených jedincov. Chovateľ podstupuje väčšie riziko, že plemennica nemusí byť oplodnená. Ak sa však neinseminuje, je 100 % pravdepodobnosť, že nebude oplodnená. Počas návštevy slovenských fariem predchádzajúcej prednáške sa pán Grams stretol s nízkym podielom inseminovaných kráv v stádach. Jednou z príčin je nízka miera detekcie ruje. Aby sa pri vizuálnej detekcii ruje dosiahla 50 % úspešnosť, je nutné sledovať ju 8-krát denne (v trvaní 20 minút) počas celého dňa. To je skutočne náročné. Vyšším stupňom sú napr. samolepky Kamar, resp. kriedovanie chvostov (tu sa dá dosiahnuť 60 % úspešnosť – špičkové farmy dosahujú až 65 %). Sú to spoľahlivé metódy, vyžadujú si však inštaláciu headlockov na farmách, v ktorých sa dojnice s ošúchanou kriedou inseminujú po príchode z dojárne (poprípade sa krieda na chvost aplikuje opäť). V tomto čase sa dajú eventuálne aplikovať aj hormonálne prípravky pre synchronizáciu ruje. Vyšším levelom je používanie elektronických systémov (pedometre, resp. respondéry), pri ktorých je úspešnosť detekcie spravidla okolo 70 % (TOP farmy dosahujú 72-73 %). Výhodou elektronických metód je nielen rýchla identifikácia rujných zvierat, ale aj možnosť ich rýchlej inseminácie. Ak farmár nemá možnosť používať spomínané pomôcky a zariadenia, ideálnou voľbou je načasovanie inseminácie pomocou už spomínaných synchronizačných protokolov. Pre prvé inseminácie sú vhodné schémy PreSynch, OvSynch a DoubleOvSynch. Najnovšie a najefektívnejšie reprodukčné protokoly využívajú prednosti monitorovacích systémov v kombinácii s hormonálnymi protokolmi. Farmy, ktoré tieto metódy kombinujú a využívajú, majú dostatok teľných kráv pre obrat stáda už v 150.-170. laktačnom dni.
V prípade klasického vyhľadávania ruje pán Grams odporúča vykonať insemináciu čo najskôr. Vzhľadom na to, že je len ťažko možné určiť presnú fázu ruje, je lepšie inseminovať skôr ako neskoro (spermie prežijú v krave 24 hodín). Čakanie s insemináciou do nasledujúceho dňa znižuje šancu na úspešnú insemináciu (náklady na krmivá do ďalšej ruje sú vyššie ako cena inseminačnej dávky). Pán Grams spomenul aj to, že spolupracuje s farmami, kde sa napriek pokročilému systému vyhľadávania ruje úspešne využíva inseminácia jedenkrát denne. V tomto prípade ide o nižšie počty fariem, ktoré musia mať vlastného inseminačného technika. Inak sa inseminuje jedenkrát denne. Naopak, farmy, ktoré využívajú potenciál sexovaných dávok, inseminujú kontinuálne počas celého dňa podľa odporúčaní monitorovacieho systému.
Vyšetrovanie kráv pred insemináciou pán Grams neodporúča. V spolupracujúcich chovoch presadzuje myšlienku minimálneho „siahania“ do kráv či už po otelení, alebo pred insemináciou. Za normálnych okolností sa po prvýkrát má do nich siahať až pri sonografickom vyšetrovaní teľnosti po prvej inseminácii.
Poďme späť k hodnotám indexu Pregnancy rate: Za dobrú hodnotu je možné považovať každý údaj nad 20 % (celoročný priemer). Samozrejme, je možné dosahovať aj hodnoty 25, resp. 30 %. V tomto prípade už ide o farmy s vysokými štandardmi komfortu plemenníc. V prípade striktného dodržiavania synchronizačných protokolov je možné dosiahnuť aj hodnoty nad 30 % (pán Grams pozná takéto chovy u nás i v ČR). Dôležitosť indexu Pregnancy rate sa dá vyjadriť aj finančne: +1 p.b. tohto parametra prinesie 20-25 €/dojnicu (lepší obrat stáda, vyšší vrchol laktácie, viac mlieka). Rozbor zložiek tohto indexu môže poukazovať aj na kvalitu práce inseminačného technika. Najmä v prípade, ak je vysoká úspešnosť detekcie ruje a nižšia hodnota Pregnancy rate. Kritický je v tomto smere najmä postup pri rozmrazovaní inseminačných dávok. Aj v prípade používania izolačného puzdra na rozmrazené dávky pán Grams neodporúča viac ako stihne aplikovať za 2-3 minúty (napr. pri inseminácii fixovaných plemenníc po synchronizácii ruje pri využití 2 technikov – jeden rozmrazuje, druhý aplikuje, je to 5 dávok). Inseminační technici firmy Alta Genetics majú povinnosť vylievať inseminačné dávky, ktoré nestihnú aplikovať do 2 minút po ich rozmrazení. Z publika prišla aj otázka na aplikáciu inseminačnej dávky bez rozmrazovania (tzv. suché rozmrazovanie). Pán Grams odpovedal, že sa tým znižuje oplodnenosť minimálne o 1 p.b. Naopak, používanie puzdra na inseminačnú „zbraň“ zvyšuje oplodnenosť o 1-2 p.b.
Spracoval Marián Dukes, Slovenský CHOV
Snímka: autor
Na titulnej snímke je Lorin Grams (vľavo), ktorého prednášku prekladal Martin Platil (v strede). Vpravo Vladimír Zrebený.
Celý text bol publikovaný v prvom tohtoročnom vydaní Slovenského CHOVu na s.14-16.
Časopis Slovenský CHOV si môžete predplatiť tu.f
