V SR neexistujú oficiálne údaje, na základe ktorých by sa dal určiť podiel jednotlivých technológií prípravy pôdy pri zakladaní porastov.
Čiastočne možno vychádzať iba z údajov predajcov techniky určenej na takéto obrábanie, pričom predpoklad je, že v Slovenskej republike sa na približne 350 000 ha obrába pôda práve bezorbovo. V závislosti od pôdnych podmienok tieto technológie obrábania pôdy sa môžu rozšíriť na výmere až 550 000 hektárov ornej pôdy (42 % z celkovej výmery o.p.). Problematika rôzneho obrábania pôdy je riešená ako prioritná aj v Centre výskum rastlinnej výroby (CVRV) v Piešťanoch. Pokusy s rôznymi technológiami obrábania pôdy v rámci osevného postupu pšenica letná f. ozimná – kukurica siata na zrno – jačmeň siaty jarný – sója fazuľová sú založené v poľných podmienkach na Výskumnom pracovisku CVRV Piešťany v Borovciach od r. 2001. Územie má kontinentálny charakter podnebia s dlhodobým ročným priemerom zrážok 593 mm, z toho za vegetáciu 358 mm. Dlhodobý priemer ročnej teploty je 9,2 °C, za vegetáciu 15,5 °C. Nadmorská výška je 167 m.
Z výsledkov pokusu, ktorý sa realizuje už 12 rokov (zahŕňa 3 rotácie zaradených plodín), možno dedukovať nasledujúce isté závery:
Pri pšenici ozimnej v priemere za 12 rokov (2001 – 2012) táto dosiahla najvyššiu úrodu pri bezorbovej technológii, o 0,8 % vyššiu v porovnaní s minimalizačnou o 1,6 % v porovnaní s konvenčnou a až o 11,6 % vyššiu v porovnaní s nastielacou technológiou. Najvýraznejšie rozdiely medzi technológiami sme zaznamenali v rokoch 2010 a 2012, jedná sa práve o dva extrémne odlišné roky, t. j. o mimoriadne vlhký rok 2010 a extrémne suchý rok 2012. Tie sa ale týkali predovšetkým bezorbovej a nastielacej technológie, konvenčná a minimalizačná nevykazovala podstatné rozdiely.
Pri kukurici siatej na zrno v priemere, (ale zatiaľ iba za 11 rokov, 2001 – 2011) sa dosiahla najvyššia úroda zrna pri konvenčnej technológii, o 3,6 % vyššia v porovnaní s minimalizačnou, o 7,6 % v porovnaní s bezorbovou a až o 11,6 % vyššia v porovnaní s nastielacou technológiou.
Jačmeň jarný opäť v priemere za 12 rokov dosiahol najvyššiu úrodu zrna pri minimalizačnej technológii, a to o 5,3 % vyššiu v porovnaní s konvenčnou technológiou, o 9,9 % v porovnaní s bezorbovou a o 11,3 % vyššiu v porovnaní s nastielacou technológiou. Pri jačmeni jarnom sa rozdiely medzi technológiami najvýraznejšie prejavili v dvoch suchých rokoch 2001, 2002 i 2012 ale aj vo vlhkom roku 2010.
Pri sóji fazuľovej máme k dispozícii vyhodnotených len 11 rokov. V priemere za tieto roky sója dosiahla najvyššiu úrodu zrna pri bezorbovej technológii, o 1,1 % vyššiu v porovnaní s konvenčnou technológiou, o 11,8 % v porovnaní s minimalizačnou a až o 16,4 % vyššiu v porovnaní s nastielacou technológiou. Z uvedeného vyplýva, že na základe dosiahnutých úrod nemožno jednoznačne konštatovať, ktorá technológia je pri pestovaní tej ktorej plodiny vhodnejšia, a ktorá je menej vhodná. V priemere za roky bola síce pri každej plodine najnižšia úroda pri nastielacej technológii, v jednotlivých rokoch sa však poradie menilo.
Ing. R. Bušo, PhD., Ing. R. Hašana, PhD., Ing. Š. Žák, CSc., Ing. K. Hrčková, VÚRV Piešťany
Viac sa dočítate v časopise Naše pole číslo 1/2013
Spracoval Ing. Tomáš Baran, Naše pole
Časopis Naše pole si môžete objednať na 
