Na prelome mája a júna sme navštívili tri farmy zaoberajúce sa chovom mäsových kráv. Súviselo to s pripravovaným novým projektom „Dotkni sa života“, ktorý sa bude konať v rámci programu Národnej výstavy hospodárskych zvierat počas Agrokomplexu.
Moja úvaha nebude smerovať k vlastnému projektu, ktorý určite dá aj mladým ľuďom možnosť sa inak pozrieť na problematiku, postavenie a úlohu poľnohospodárstva v dnešnej dobe u nás.
Úvaha sa ,,Dotkne jedného“ - dôležitého problému chovu mäsových kráv na Slovensku, a to predaja zástavového dobytka do zahraničia.
Pri našich snahách o väčšiu podporu mäsových kráv zo strany MP RV SR zaznieva argumentácia, že nie je správne podporovať sektor exportujúci svoju produkciu do zahraničia. Producenti zástavového dobytka by svoju produkciu s radosťou realizovali na Slovensku, ale nakoľko sú tak isto ako každý podnikateľ závislí od realizácie svojich produktov, sú nútení predať tam, kde dostanú lepšie ceny.
Tu by mal do celého problému vstúpiť štát. Otázka je prečo? Veď spotreba na Slovensku je len 5,5 kg na osobu (údaje hovoria, že v 80. rokoch minulého storočia to bolo 20 kg na osobu). Z toho ale 3,5 kg predstavuje dovezená hovädzina zo zahraničia - veď môžeme doviesť aj zostatok. Či?
Môžeme, však:
- Vieme akej kvality je dovezené mäso? (nechcem rozvíriť debatu o kontrolných mechanizmoch, ktorým ,,veríme“)
- Vypočítal niekto akú emisnú stopu zanechalo takto dovezené mäso (určite áno, ale dnes to nezapadá do ,,mediálneho konceptu“).
- Tušíme akú environmentálnu záťaž spôsobil chov zvierat v danej krajine (čo - to sa nám donieslo o výrube lesov).
- Aspoň tušíme, v akých podmienkach boli zvieratá chované (vieme podmienky welfare v tretích krajinách - či sa aspoň približujú úrovni požadovanej v EÚ)?
- Boli transportované za podmienok ako v EÚ?
- Boli od usmrtené v súlade s legislatívou EÚ?
Chceme, alebo musíme veriť, že to tak je. A my chovatelia to musíme a chceme dodržiavať, ak chceme umiestniť svoje produkty na slovenskom trhu.
Na farmách, ktoré sme navštívili, sa zaoberajú finalizáciou svojich zvierat, každý v určitej miere. Tá je veľmi závislá od odbytu v danom regióne, ekonomickej sily daného podniku, marketingu a vôle obetovať svoju energiu a prostriedky do chovu. Navštívili sme Agrofarmu Brvnište (víťaz súťaže NAJ slovenský chov za rok 2021, v roku 2022 druhé miesto v rámci mäsového dobytka) a dvoch chovateľov s počtom mäsových kráv približne 600 (AGRO HN Sebechleby a Agropartner Plavecké Podhradie). Kliknutím na daný červený názov sa dostanete ku článku o tomto podniku. Chcem povedať, že tieto farmy vyššie uvedené požiadavky zvládajú na jednotku. A určite je takýchto fariem na Slovensku viac.
A teraz otázka. Chce mať štát zdravé obyvateľstvo, aby jedlo ekologicky dorobené potraviny (teľa narodené na pasienku, vychované na čerstvom vzduchu, cicajúce mlieko svojej matky, pasené na tráve našich lúk - asi spĺňa podmienky zdravej potraviny?), alebo štát verí potravinám dovezeným?
Ak chceme podporiť ďalších chovateľov mäsových kráv aby išli cestou uvedených troch fariem, musia mať na to vytvorené podmienky. Mechanizmy by sa pri dobrej vôli našli. Už len možnosťou zapojiť do celého kolobehu organizácie a inštitúcie v správe štátu. Rodičia by sa potešili, že ich deti v školách, škôlkach, na univerzitách konzumujú kvalitné potraviny. Lekári vedia, že zdravé potraviny pomôžu ich pacientom, dôchodcovia konzumáciou zdravých potravín majú kvalitnú jeseň života, vojsko je v dobrej kondícii a my ostatní, že svojou konzumáciou podporíme našich chovateľov, ktorí sa nám svojou chovateľskou prácou okrem iného starajú aj o naše Slovensko.
Určite tým nechcem povedať, že všetci chovatelia mäsových kráv majú podmienky, aby finalizovali svoju produkciu. Ale máme u nás výkrmcov dobytka, ktorí by za dobre vytvorených podmienok siahli po slovenskom zástavovom dobytku. Tu vznikajú otázky bitúnkov, rozrábok a možnosti vynechania veľkých obchodných reťazcov z vertikály, cez už spomínané organizácie (školy, škôlky, nemocnice, vojsko, zariadenia pre dôchodcov ...) v rukách štátu. Aby možná podpora sektoru išla do správnych rúk, do rúk, ktoré ju tak potrebujú.
Ing. Ivan Nemčovský – výkonný riaditeľ ZCHMD Ivanka pri Nitre
(článok bol publikovaný v časopise Slovenský CHOV, predplatiť si ho môžete TU)
