Európska Komisia 24.novembra 2022 schválila návrh slovenského Strategického plánu Spoločnej poľnohospodárskej politiky na roky 2023-2027. Je to vlastne malý zázrak, že sa to vôbec podarilo. Alebo sa muselo.,.?
O aktuálnych prioritách SPP rozhodli samotní obyvatelia únie už v prieskume z roku 2017. Dožadovali sa rozšírenia ekologického spôsobu poľnohospodárstva, zníženia chemickej záťaže pôdy, vody, vzduchu a ideálne krásnej a pestrej krajiny. V júni 2018 Európska Komisia vypustila prvé lastovičky v podobe návrhov nariadení, ktoré potom niekoľko rokov zástupcovia členských štátov, v diskusiách pribrzdených koronou, upravovali, kým ich schválili v Európskom Parlamente a Rade. Až na Mikuláša roku 2021 boli v Úradnom vestníku ES publikované základné nariadenia pre Spoločnú poľnohospodársku politiku na ďalšie programové obdobie. A za ostatný rok už aj tie doznali niekoľko zmien.
Končí sa rok 2022. Povedali by ste si, že času pripraviť sa na zmeny bolo dosť. No kým niektoré štáty únie mali svoj národný strategický plán načrtnutý už v roku 2019, na Slovensku sme vtedy iba váhavo nazerali na novinky v akademických debatách. Kým ostatné krajiny riešili detaily a hľadali si čo najlepšiu cestičku, my sme alibisticky čakali na finálne znenie európskej legislatívy. Až začiatkom roku 2021 („ešteže prijali prechodné obdobie 2021-2022!“) sa na Ministerstve pôdohospodárstva zišli v pracovných skupinách relevantní zástupcovia rôznych organizácií a praxe, aby vzápätí, po dvoch-troch sedeniach, ukončili svoju činnosť s tisíckami otvorených otázok.
Potom to už ministerstvo riešilo „radšej“ bez názorov praktikov. Po predložení návrhu nášho strategického plánu koncom februára 2022, sme v júni dostali rozpačitú reakciu Európskej Komisie s vyše 300 pripomienkami, mnohými zásadnými. Slovensko akoby nečítalo alebo neporozumelo cieľom a zámerom novej politiky únie. Odpovede na otázky euroúradníkov sa spracúvali zasa iba za stolmi našich úradníkov. Až koncom leta 2022 ministerskí prezentovali odbornej verejnosti náš strategický plán a len potom sme sa začali chytať za hlavu. V októbri odišla do Bruselu „vylepšená“ verzia národnej stratégie, ktorú vláda SR prijímala v skrátenom legislatívnom konaní kvôli časovému stresu. Nech zdvihne ruku ten, kto to stihol aspoň raz prečítať! Dokument s vyše tisícimi stranami, zato s množstvom kiksov! A nejde o žiadne „detaily“, ako to prezentuje rezortný minister.
Doslova v hodine dvanástej sa dolaďoval „GAEC“ - t.j. podmienky dobrej poľnohospodárskej a environmentálnej praxe - napr. povinné obdobie so zeleným pokryvom na 80 percentách poľnohospodárskej pôdy v zimnom období, či protierózne opatrenia na svahoch nad 7 stupňov nedovoľujúce pestovať širokoriadkové plodiny. Tie pri zlom nastavení výrazne obmedzia pestovateľov na celom Slovensku! Toto nie je vizitkou dobrej odbornej práce, ani zodpovedného prístupu. Pri súčasnej personálnej podvýžive a neosobnom nasadení vedenia MPRV SR je skôr zázrakom, že sa podarilo „dohnať“ to, čo trestuhodne zameškalo predošlé vedenie rezortu. Urobili to najlepšie, ako vedeli. Ale nedalo sa aj lepšie?
Obdivujem odvahu zástupcov rezortu, ktorí budú mať teraz za úlohu chodiť medzi tých, ktorí na poliach a v maštaliach denne pracujú, poskytovať im informácie a odpovedať na ich otázky. Do začiatku roku 2023, keď sa majú definitívne začať uplatňovať nové pravidlá zostáva sotva mesiac a Pôdohospodárska platobná agentúra by mala byť na všetko dokonale pripravená. Horúčkovito sa spracúvajú a v zrýchlenom legislatívnom konaní schvaľujú obsiahle vykonávacie nariadenia vlády SR a usmernenia, ktoré si musia čo najskôr osvojiť nielen výkonní úradníci (nehovoriac o nastavení systému pre elektronické podávanie žiadostí na PPA...), ale aj poľnohospodári a potravinári na Slovensku. Už v budúcom roku totiž budú mať získanie podpôr podmienené rozšírenými požiadavkami, z ktorých mnohé sú kontraproduktívne k tým, už uplatňovaným!
Situácia sa za ostatných pár rokov diametrálne zmenila. Zvýšené náklady na energie, výrobu, či spracovanie a skladovanie v tomto roku a ešte horšie výhľady na budúci rok, nedávajú poľnohospodárom veľa priestoru na posun k „zeleným opatreniam“. Reálnejšie je očakávať upnutie sa podnikov na príjem z rastlinnej produkcie, ako ich chuť „obetovať“ produkčné plochy tzv. celofarmovej ekoschéme. Je otázna aj vyslovená nádej ministra „odkloniť roľníkov od pestovania pšenice, kukurice a repky“ s prianím nasmerovať ich k špeciálnej rastlinnej výrobe. Navyše, pri znížených príjmoch z produkcie, ale tiež nižších sadzbách priamych platieb sa môže stať, že poľnohospodári nebudú mať nielen prostriedky, ale ani záujem investovať do viacročných opatrení II. piliera. Zopakuje sa situácia s nízkym využívaním tejto časti balíka dostupných prostriedkov? Verme, že sa zachová aspoň sľúbené štátne kofinancovanie na úrovni 37 percent.
Táto úprava SPP dávala po prvý raz príležitosť každému členskému štátu prispôsobiť si jej nástroje tak, aby čo najlepšie vyhovovali jeho podmienkam, možnostiam a potrebám. Je preto nesmierna škoda, že sme sa nedokázali pozrieť do pravdovravného zrkadla a nezamysleli sa reálne nad tým, kam má slovenské poľnohospodárstvo smerovať. Kde ho chceme o päť, desať, či dvadsať rokov? Dosah týchto intervencií totiž rozhodne o tom, či ešte bude o čom hovoriť aj po roku 2027.
Lada Debnárová, december 2022
 – kópia.png)
