Po úspechu rumunsko-holandskej spolupráce v oblasti poľnohospodárskeho vzdelávania sa Sieť poľnohospodárskych poradcov v stredoeurópskom regióne spojila a vykonala štúdiu poľnohospodárskych (alebo „zelených“) vzdelávacích systémov v Bulharsku, Maďarsku a Poľsku. Štúdia bola zameraná na odbornú prípravu a aplikované vedy s cieľom objaviť vzájomné výzvy a oblasti možnej spolupráce medzi Holandskom a týmito krajinami.
Poľnohospodárske vzdelávanie v Holandsku, Poľsku, Maďarsku a Bulharsku čelí mnohým podobným výzvam. Napríklad počet zápisov do odborného vzdelávania sa vo všetkých štyroch krajinách znižuje. Podobne ako v Holandsku to mladých ľudí ťahá do mesta čoraz viac, čo automaticky vytvára výzvy pre vidiecke oblasti, od miznúcich prevádzok akými sú obchody s potravinami alebo vzdelávacie centrá, až po nedostatok pracovnej sily v poľnohospodárskom sektore. Tradičné povolania ako „farmár“ alebo „záhradník“ už pre modernú dobu nie vždy postačujú. Keďže sa do mesta sťahuje stále viac ľudí, kľúčovou úlohou je udržať mestá životaschopné. Prostriedkom na udržanie teploty v meste na nízkej úrovni môže byť napríklad budovanie strešných fariem a vertikálnych záhrad. To však znamená, že záhradník zajtrajška by mal byť schopný liezť na budovy, aby sadil a udržiaval zeleň. Moderná doba si žiada moderné vzdelávacie programy.
Holandsko bolo vždy medzinárodne orientovanou krajinou. Jeho znalostné inštitúcie sú tradične orientované na medzinárodnú výmenu. Tieto výmeny pomáhajú udržať holandské inštitúcie na svetovej špičke prezentáciou a výmenou nových výskumov a metód. Okrem toho je medzinárodná spolupráca nielen prospešná pre výmenu vedomostí, ale tiež formuje študentov, aby sa stali sebavedomejšími a otvorenejšími jednotlivcami. Neodmysliteľná nevyhnutnosť otvorenej mysle v medzinárodnej výmene umožňuje ľuďom pozerať sa ďalej, než je ich škola, práca alebo rodné mesto.
V spoločnej štúdii je načrtnutý poľnohospodársky vzdelávací systém troch krajín, identifikované dôležité štruktúry a kontaktné miesta v rámci príslušných vládnych orgánov a popísané perspektívne oblasti spolupráce.
V rámci tejto spoločnej štúdie Michelle de Groot („Rijkstrainee“ v rámci ministerstva poľnohospodárstva, v súčasnosti pracuje vo Varšave) komunikovala s poľskou vládou, vládnymi agentúrami, regionálnymi subjektmi, školami a medzinárodnými partnermi, aby vytvorila prehľad o spôsob organizácie a fungovania poľnohospodárskeho vzdelávania v Poľsku. Diskutovala aj s holandskými školami, aby zistila, ako možno splniť túžbu po spolupráci z tejto strany. Aktivita poskytla poučný pohľad na poľský a holandský systém, a to z pohľadu praxe a priorít.
Poľské poľnohospodárske školstvo má 59 „zelených“ odborných škôl, ktoré vzdelávajú približne 19 500 študentov (nepočítajúc 11 škôl špecializovaných na lesníctvo). Holandské „zelené“ odborné školy v súčasnosti vzdelávajú približne 22 000 študentov v 10 inštitútoch na 110 rôznych miestach. Pri pohľade na počty zapísaných do poľského odborného poľnohospodárskeho vzdelávania v posledných rokoch je jasné, že mechanik (mechatronik) v poľnohospodárstve, potravinárstvo a catering a veterinárny asistent sú stabilne najobľúbenejšie študijné odbory pre študentov odborného vzdelávania prípravy v Poľsku. Okrem týchto oblastí sú stále populárnejšie aj vzdelávanie o obnoviteľnej energii. Obe krajiny zápasia s klesajúcim počtom prihlásených do zeleného sektora.
Poľskí a holandskí študenti už môžu vzájomne navštevovať svoje krajiny v rámci programu Erasmus mobility, ale štrukturálna strategická spolupráca medzi školami je menej obvyklá. Pre odborné školy je sieť Europea dôležitým pomocným partnerom – v Poľsku aj v Holandsku. Pre inštitúcie aplikovaných vied (v holandskom „HBO“) takáto inštitúcia neexistuje – keďže nie všetky krajiny EÚ majú stupeň medzi odborným a univerzitným vzdelávaním. V takomto prípade sú na podporu výmeny dôležitejšie osobné vzťahy a existujúce prepojenia.
V porovnaní s Holandskom je však táto praktická časť vysokoškolského vzdelávania v poľských školských osnovách menej rozšírená. Úroveň holandských aplikovaných vied sa zameriava na získanie teoretických vedomostí a ich okamžité uvedenie do praxe. Dobre integrované prepojenie s regionálnymi spoločnosťami a farmami umožňuje holandským študentom (odborné aj aplikované vedy) získať až 50 % svojich zručností v praxi absolvovaním stáží alebo návštevou fariem ako súčasť kurzu. V poľskom systéme je to menej bežné. Viac ako štvrtina poľských farmárov však absolvovala úplné poľnohospodárske školenie v porovnaní s približne 10 % holandských farmárov. Ideálne je prirodzene spojenie teoretických a praktických vedomostí.
Veľké problémy ako klimatické zmeny, potravinová bezpečnosť a z toho vyplývajúce sociálne problémy sa neobmedzujú len na štátne hranice. Tieto problémy si vyžadujú medzinárodné a interdisciplinárne riešenia. Napríklad sa ukázalo, že „tradičný“ intenzívny chov dobytka nie je z dlhodobého hľadiska životaschopný. Ako môže farmár budúcnosti zvýšiť udržateľnosť a zároveň si zarobiť na dôstojné živobytie? Všetky otázky a výzvy nie sú ešte zodpovedané, ale výmenou učiteľov, študentov a vedomostí môžeme prispieť k procesu ich riešenia.
Poľnohospodárske podniky ako hybná sila ekonomiky sú tiež dôležitým hráčom v tejto oblasti. V ideálnom prípade sú systém vzdelávania, vlády a podnikateľský sektor dobre integrované a vedia sa navzájom nájsť. Keďže dopyt po lezeckých záhradníkoch sa zvyšuje, vzdelávacie programy sa prispôsobia.
Zo zdrojov agroberichtenbuitenland preložil a upravil
Miroslav Záhradník, NPPC-VÚŽV Nitra
