Slunce, seno a pár facek. V 34. minúte scéna, ktorá trefne reflektuje emócie na články o umelých náhradách živočíšnych jedlých produktov. S neskrývanou nechuťou - ruka v ruke s laboratórnou stravou kráčajú emisie hospodárskych zvierat a klimatické zmeny. Áno, ... ide pieseň dokola.
„Držte mě!“ – táto reakcia (s obrázkom z citovaného československého kultového filmu) ma pobavila pod nedávno uverejneným mojím prekladom na agrobiznise o rastlinných steakoch. Fenomenálna Helena Růžičková vystihuje adekvátnosť pobúrenej reakcie na to, čo nás v agrosektore čaká. Múdri prognózisti tvrdia, že dôležité zmeny vo výžive ľudí sa udejú v nasledujúcich desiatich rokoch.
Pri lustrovaní zahraničných agro aktualít, ktoré vám prekladám a podľa uváženia volím také, ktoré vás oslovia, inšpirujú, vzdelajú, ale aj postavia do pozoru, som natrafila aj na rastlinné vajce a syr bez kravy. Vravím si: „Do zbierky „živočíšnych umelín“ chýba už len laboratórny med.“ Možno práve v tejto chvíli vzniká start-up na (ne)med bez včiel. Však na čo sú nám aj včely. Môžeme sa tváriť, že nás sa to netýka, veď je to za hranicami našej malej vidieckej poľnohospodárskej krajiny. Často sa mi zdá, že aj za hranicami triezveho úsudku. Ale práve takéto chýry nás pripravujú na to, čo sa už reálne vonku deje.
Publikum je dennodenne masírované materiálmi o škodlivosti živočíšnej výroby. V masmédiách, na sociálnych sieťach, bilboardoch... Všade. Mám pocit, že o chvíľu start-upisti vymyslia chladničku, ktorá bude prepočítavať emisie podľa toho, čo z nej zjem. Keď prekročím limit, budem hladná. Zamkne sa. Predpokladám, že už na desiatu by som mala problém dostať odtiaľ jeden jogurt. Pretože je z mlieka od kravy, ktorá je nepriateľ klímy č.1.
Tí, čo ťahajú za nitky, sa nám postupne dostávajú do hláv s jediným cieľom „zasadiť semienko pochybnosti, že to, čo jeme, je zlé pre našu planétu“. Že s každým sústom riadneho mäsa ohrievame Zem, nešetríme vodu, pôdu, klčujeme lesy a prispievame k blížiacej sa klimatickej katastrofe. Nie k svetovými lídrami vysnívanej klimatickej neutralite!
Nedávno sme v práci spoločne obedovali. Kolega miešaný šalát. Čítam odkiaľ vo februári k nám pricestoval. Ten šalát myslím. Pôvod: Taliansko, dovozca: firma v Prahe. Môj obed: bravčové, syr, mrkva, zemiaky. Pôvod: Slovensko. Jeho šalát nacestoval z Talianska cez Prahu na Slovensko 1 641 km (letel?) a moje mäso z družstevnej predajne 50 km, zelenina bola zo záhrady. Vyhrešila som kolegu. Zistila som, že neoprávnene!(?) Nedalo mi to, a tak som si vypočítala moju uhlíkovú stopu. Tešila som sa, ako prispievam ku klimatickej neutralite. Na webe to ľahko nájdete. Zadáte pár údajov o domácnosti, či triedite, čím kúrite, cestujete, čo jedávate.
„Držte mě!“
Vyprodukujem o 3 221 kg CO2 viac ako priemerný Slovák. Šok: Najväčší podiel na ničení našej planéty má to, čo zjem! Nie to, že jazdím na diesli, že kúrim plynom a tuhým palivom, často nakupujem, mám elektrospotrebiče, že lietam lietadlom.
„Zdá sa, že tvoj jedálniček obsahuje veľmi veľa hovädzieho mäsa. Práve to je emisne najnáročnejšie, a preto to navyšuje tvoju uhlíkovú stopu. Syry podobne ako mliečne výrobky sú emisne celkom náročné.“
To je záver analýzy mojej uhlíkovej stopy podľa envirokalkulačky. A tak som rozmýšľala, či si mám ísť na obed kúpiť šalát z Talianska cez Prahu a nekupovať slovenské mäso, mlieko, syry. Veď aj ja chcem prispieť k zdravej planéte. A toto je presne to, čo chcú. Prejsť na druhú stranu. Stačí zapochybovať, a už nás majú.
„Pusťte mě!“
Našťastie, pozerám sa na to triezvo a stále verím, že aj vy všetci so zdravým sedliackym rozumom či už farmári, alebo konzumenti, nedostanete pochybnosti a nestratíte v tejto veci zdravý úsudok. Potom by sme si zaslúžili tých „pár facek“ od Helenky Růžičkovej. A to bude bolieť. Držím nám palce!
PS: Blahoželám, keď ste sa dočítali až sem. Stojíte na správnej strane. Ďakujem.
Martina Gondeková, NPPC-VÚŽV Nitra
