Pred takmer 13 rokmi som v jednom z komentárov v AGROMAGAZÍNE reagoval na kauzu, ktorá súvisela s „oprávneným“ zásahom do užívania pozemkov, keď farmárovi neďaleko Nitry zobrali pri skrývke zeminy pod budúcu rýchlostnú cestu R1 úrodu sladovníckeho jačmeňa z plochy približne 10 ha. Hoci sa kompetentní oháňali zákonnosťou svojho postupu a nakoniec došlo aj ku kompenzácii škody, prípad má dodnes jednu nevyriešenú rovinu. Tou bola morálna ujma spojená s pohŕdaním výsledkami práce človeka. Skutočne, vziať z poľa prakticky „hotovú“ úrodu približne 2 týždne pred termínom zberu, je drzosť.
Druhý príklad má čerstvejší termín zverejnenia, na druhej strane je však omnoho starší. V marcovom Slovenskom CHOVe na s.9-11 je v rámci rubriky Zahraničná reportáž uverejnený článok o histórii družstva Interhelpo vo vtedajšom sovietskom Kirgizsku. To malo smolu už od začiatku. Napriek nepriazni osudu, dokázali jeho členovia vybudovať prosperujúcu sieť podnikov, vrátane „agrárnych“. Počiatočné tiché potľapkávanie po pleciach sa postupom času zmenilo na pomalý prechod družstevných podnikov pod „krídla sovietov“. Interhelpáci prišli o všetko: Niektorí dokonca aj o holé životy a menšia časť z nich bola rada, keď sa vrátila v zdraví do svojej pôvodnej vlasti.
Aktuálne dianie u našich východných susedov je tiež prejavom neúcty. Veď ako inak nazvať zámerný vpád na územie zvrchovaného štátu a ničenie stavieb a infraštruktúry, vrátane civilnej. To, čo máme možnosť sledovať na dennej báze, je neprijateľné z akéhokoľvek uhla pohľadu. Aj my sme mali v nedávnej histórii svoje skúsenosti s okupáciou nášho územia. Naši starí rodičia i rodičia zažili rozličné podoby pobytu okupantov u nás. Od miernych (habanie hodiniek a bicyklov) až po najhrubšiu agresiu, prejavujúcu sa znásilňovaním a zabíjaním nevinných civilistov.
Základom ľudského spolunažívania je rešpekt a úcta k druhým ľuďom (vrátane výsledkov ich práce). Tento prístup sa síce nedá vynútiť, je však neprijateľné, ak sa ktokoľvek snaží ľudí „nainfikovať“ nenávisťou k ľuďom, ktorí patria k inej náboženskej, etnickej, národnej skupine ako „my“. O škodlivosti tohto prístupu sme sa, bohužiaľ, presvedčili už mnohokrát a ako to vyzerá, zrejme sa ho tak skoro nezbavíme.
Marián Dukes, Slovenský CHOV
Tento komentár bol publikovaný v marcovom vydaní AGROMAGAZÍNu na s.5
Mesačník AGROMAGAZÍN si môžete predplatiť tu.
 – kópia.png)
