Prinášame výber z rozhovoru s predsedom RPPK Bratislava a predsedom Zemiakarského a zeleninárskeho zväzu Slovenskej republiky a predsedom predstavenstva OV Plody Zeme družstvo Ing. Jozefom Šumichrastom, PhD.
Ako predsedu Zemiakarského a zeleninárskeho zväzu Vás určite neteší, že špeciálna rastlinná výroba na Slovensku ostáva dlhodobo produkčne poddimenzovaná. Ktoré hlavné faktory prispievajú k tomu, že podiel ŠRV na celkovej hrubej poľnohospodárskej produkcii ostáva nízky?
Tých faktorov je viac. Jedným z najpodstatnejších je zamestnávanie v poľnohospodárstve. My dlhodobo apelujeme na zavedenie Inštitútu sezónneho zamestnávania, aby sme vedeli zamestnávať sezónnych pracovníkov zo SR ako aj zo zahraničia, pretože vo všetkých krajinách je to štandard. Všade inde zostane sezónnemu zamestnancovi viacej peňazí ako na Slovensku.
A tak i takýto zamestnanec si rozmyslí či vôbec ostane na Slovensku pracovať alebo zamieri do iných krajín, kde má oveľa lepšie a jednoduchšie podmienky pre zamestnanie sa. Pretože to, čo mu my zamestnávatelia dáme, to mu potom štát spätne zoberie. Bez funkčného Inštitútu sezónneho zamestnávania sa nepohneme a toto bola tiež veľká téma aktuálnej konferencie.
V tejto súvislosti si treba uvedomiť ešte jednu vec, že na Slovensku sú ľudia, ktorí ani nechcú byť trvalo zamestnaní. Preto si treba rozmyslieť, či týchto ľudí necháme „nalepených“ na sociálnom systéme alebo im ponúkneme možnosť sezónne pracovať.
Čo faktor finančnej poddimenzovanosti odvetvia?
Špeciálna rastlinná výroba je veľmi náročná na financie. Zoberte si len napríklad také osivá a sadivá – to sú náklady v tisícoch EUR na hektár. Áno, pri ŠRV hovoríme relatívne o malých pestovateľských výmerách, ale napriek tomu si zoberte aké veľké riziká musia títo farmári brať na seba.
A tak sa nečudujme, že keď takýto farmár nie je dostatočne finančne motivovaný, tak si zvolí menšie riziko a to znamená, že špeciálne plodiny nerobí. Ja hovorím, že s podporami je to obrazne ako so sendvičom. Sami sa rozhodneme, či v tom sendviči chceme mať len dva suché krajce chleba, alebo to budeme mať nastavené tak, že v tom sendviči nájdeme aj nejakú šunku, syr a ako bonus šalát.
Je to skladačka – prvý pilier, druhý pilier, investície a v konečnom dôsledku i štátna pomoc. Na štátnej pomoci sa dá pekne stavať a robia to tak v mnohých krajinách. Keď si zoberiete SR, tak na prvý pilier majú nárok všetci, vo viazaných platbách je len vybraná zelenina, no chýbajú napr. i zakryté plochy. Chýba nám štátna pomoc, tiež ako som už spomínal, viaznu podpory na investičné projekty. My potrebujeme budovať sklady, nakoľko politika obchodných reťazcov nás k tomu úpenlivo nabáda.
Nemôžeme predávať „od kombajnu“, nakoľko vtedy je najnižšia cena na trhu, ale potrebujeme dodávky pri udržaní kvality produktov čo najviac roztiahnuť v čase. Len tak sa môžeme stať stabilným a spoľahlivým partnerom obchodných reťazcov či iných obchodných partnerov. Tiež si treba uvedomiť, že spotrebiteľské návyky ľudí sa zmenili. Dnes požadujú menšie množstvá zeleniny, zabalené, praté a na to všetko potrebujeme technológie.
Apropos, ako vnímate súčasné nastavenie podpôr pre zeleninárov? Sú podpory nastavené spravodlivo či by sa dalo na tom popracovať? V akom smere?
Jedna vec je výška podpôr, o ktorej sme už hovorili a druhá samotné podmienky nastavenia ich čerpania. Aj v tejto oblasti je na čom pracovať. Napríklad nie je dobré, že v rámci integrovanej produkcie v II. pilieri a v rámci viazaných platieb v I. pilieri podporujeme vždy iné druhy zeleniny, či dokonca i komodity, ktoré v pravom slova zmysle ani nie sú zeleninou.
Napríklad taká tekvica. Ročne na podporách na tekvicu vynaložíme 1 mil. EUR a na všetky ostatné druhy zeleniny pripadá zvyšná podpora vo výške 1,37 mil. EUR. Pritom pestovateľ tekvice túto plodinu bude robiť aj bez podpory. Preto radšej prerozdeľme podpory inak a dajme poriadnu hektárovú platbu komoditám, ktoré ju naozaj potrebujú. Je potrebné si v tom urobiť poriadok. A v integrovanej produkcii navrhujeme dve kategórie podpory – vysokú prácnosť a veľmi vysokú prácnosť. Keď docielime tieto dve veci, budeme spokojní.
Celý rozhovor nájdete v AGROMAGAZÍNe 12/2021 na s. 20-22
Mesačník AGROMAGAZÍN si môžete predplatiť tu.
Snímka: Marián Dukes
