Nedávna štúdia maďarského think-tanku Policy Solutions ukazuje hĺbkovú analýzu
Hoci obyvateľstvo podľa štúdie všeobecne súhlasí s cieľmi možných zelených politík, za hlavné problémy dnešného Maďarska však považuje kvalitu zdravotníctva, nízke mzdy a vysoké náklady na život. To ukazuje vplyv pandémie Covid 19 - zatiaľ čo pred rokom považovalo vysoké životné náklady za hlavný problém iba 20 % respondentov, teraz ich uvádza ako jeden z hlavných problémov až 43 %. Ostatné obvykle vnímané problémy (demokracia, migrácia, zmena podnebia) v súčasnosti uvádza iba 10 % respondentov. Podobne nadobudli väčší význam sociálno-ekonomické problémy, pretože vysoké hodnotenie zaznamenali aj rastúce sociálne nerovnosti a nízke dôchodky.
Aj keď respondenti mysleli na hrozbu zmeny podnebia menej, podpora zelených politík bola takmer univerzálna. 92 % respondentov podporilo prechod na obnoviteľné zdroje, 94 % súhlasilo s energeticky účinnou obnovou budov, 89 % podporilo vyššie zdanenie znečisťujúcich spoločností, zatiaľ čo podpora zníženia sadzby dane z pridanej hodnoty pre biopotraviny bola 85%. Podpora ďalších ekologických iniciatív, ako je obmedzenie uhlíkových emisií z dopravy a priemyslu, bola miernejšia, ale stále dominantná. 70 % respondentov súhlasilo s environmentálnym zdaňovaním leteckej dopravy, ďalších 70 % tiež podporilo zákaz premávky starých a znečisťujúcich automobilov a 54 % podpora bola udelená uhlíkovej dani. Pokiaľ ide o jadrovú energiu, reakcie boli rozdelené, avšak mierna väčšina, 57 % by zastavila výstavbu jadrovej elektrárne Paks II.
Podpora zodpovedného správania spotrebiteľa však bola nižšia. Väčšina, 57 %, by neminula viac peňazí za ekologické výrobky a iba 35 % jednoznačne odpovedalo, že by tak učinili. Podľa štúdie by väčšina nevidela zmenu svojich vlastných spotrebiteľských návykov ako spôsob realizácie cieľov zelenej politiky. Budapešť sa však líši od priemeru krajiny - tu je ochota platiť viac za výrobky šetrné k životnému prostrediu vyššia ako odmietnutie zmeny. (48 %, respektíve 41 %.) V týchto ohľadoch zohráva úlohu aj vzdelanie. Iba 16 % občanov s najnižším vzdelaním by utratilo viac za ekologické produkty (80 % nie). Medzi absolventmi je to 58 % a 34 %.
Zhrnutie štúdie v anglickom jazyku nájdete tu.
Zo zdrojov agroberichtenbuitenland preložil a upravil:
Miroslav Záhradník, NPPC-VÚŽV Nitra
