Cieľom našej roboty vo Farmárskej revue a ďalších projektoch je ukázať dobrých hospodárov a tým prirodzene zlepšiť imidž slovenského poľnohospodárstva

Ako sa Vám podarilo v STV presadiť projekt akým je Farmárska revue, to všetko v časoch, keď poľnohospodárstvo bolo z pohľadu verejnosti do značnej miery zaznávané?

V prvom rade to bola skutočnosť, že chcel som robiť to, čo ma najviac baví, spojil som moju 12 ročnú novinársku robotu televízneho redaktora STV s tým, že som sa narodil na lazoch a vyštudoval zootechniku na VŠP v Nitre. Druhou vecou bol fakt, že som vnímal, že ostatní novinári majú pomerne odťažitý vzťah od žurnalistiky poľnohospodárstva, nakoľko pomerne málo spomedzi nich poľnohospodárstvu rozumie a tak sa mu venujú len povrchne a len cez stereotypy. Toto som chcel zmeniť a prostredníctvom mojej roboty vytvoriť reálny obraz o slovenskom poľnohospodárstve. Priblížiť chlebové odvetvie ľuďom. To bol základný motív toho, prečo pred 14 rokmi vznikla Farmárska revue. Som za ňu vďačný. Päťdesiat rokov sa cítim byť gazdom, pretože som vyrástol na gazdovstve a súčasne sa celý život pokúšam gazdovať. Dvadsať päť rokov som profesionálny televízny novinár, žurnalista. A práve vďaka relácii Farmárska revue sa mi tieto dve povolania podarili spojiť úplne do detailu.

Ako vnímate slovenské poľnohospodárstvo ako odvetvie?

Vnímam ho ako veľmi pestrú zmes rozličných aktivít od malopestovateľov byliniek po veľkopestovateľov a chovateľov veľkých stád zvierat. Je veľmi rozdielne aj na profesionálnej úrovni od úplných amatérov až po špičkové technológie. Škoda len, že mnohí vnímajú poľnohospodárstvo len cez stereotypy. Mnohí vnímajú poľnohospodárov cez vyjadrenia politikov, ktorí žmolia klasy pšenice cez žatvu pred kamerami a potom veľkopestovatelia repky a priemyselné technológie. Ale ono je za tým oveľa viac. Väčšina ľudí nevidí akú diverzitu činností poľnohospodárstvo v skutočnosti ukrýva.

V agrárnej obci rastú čoraz väčšie tlaky na to, aby sa slovenské poľnohospodárstvo marketingovo ešte viac otvorilo širokej verejnosti, aby tá začala vnímať odvetvie v pozitívnejšom svetle. Vy vlastne robíte tento marketing cez Farmársku Revue už 14 rokov. Mohli by ste nám priblížiť, „čo platí“ na publikum v tejto oblasti zviditeľňovania zeleného odvetvia v spoločnosti?

Je dobré robiť pre poľnohospodárstvo a poľnohospodárov aj marketing, ale podstatné je, že treba do toho hlavne vložiť svoje srdce. Treba, aby to robili ľudia, ktorí tomu rozumejú a ktorí dajú do toho samých seba. Nedá sa to úspešne robiť čisto za peniaze a komerčne. Keď takýto marketing robí nejaká mediálna agentúra, ktorá k odvetviu nemá blízko, tak to diváci potom cítia. Bežní diváci, prijímatelia správy, toho posolstva, cítia v podvedomí, či to robí niekto zo srdca a s nasadením alebo to je len reklamný biznis. Takže čistý reklamný spot za peniaze určite nefunguje tak, ako keď sa tí poľnohospodári otvoria verejnosti. Ako keď sú ochotní prijať médiá, televíziu, redaktorov a ukázať svoju robotu. Je úplne iné, keď gazda, ktorí chová ošípané alebo kravy cez médiá ukáže svoju robotu a úplne inak pôsobí zaplatený komerčný spot vyrobený mediálnou agentúrou.

Čo je teda dôležité pre to, aby sa poľnohospodári dokázali viac „zblížiť“ so spoločnosťou a získať si ju na svoju stranu?

Ako som už naznačil, je veľmi dôležité, aby sa poľnohospodári boli ochotní otvoriť, ochotní ukázať to čo robia, pretože drvivá väčšina za nich robí veľmi dobrú a poctivú robotu, za ktorú sa nemôžu hanbiť. Stačí len ukázať, to čo robia. No a druhá vec je to, aby sme im my reportéri ako aj ďalšie zainteresované osoby nekazili to, čo sme urobili doteraz v prezentácii odvetvia. Je dôležité, aby sme sa pri prezentácii slovenského poľnohospodárstva neutiekali k stereotypom. Aby sme ľudí nepresviedčali, že dnešné poľnohospodárstvo vyzerá rovnako ako pred 50 rokmi. Aby sme im nekazili imidž jednostrannou prezentáciou veľkých lánov repky či neodbornými správami o tom, že prostredníctvom chemických prípravkov na ochranu rastlín devastujú prírodu.

Platí to, že iné témy zaujímajú laickú verejnosť a iné profesionálnych poľnohospodárov?

My sa práve toto snažíme skĺbiť vo Farmárskej revue tým, že je tematicky pestrá a chceme osloviť absolútne všetkých. A, chvalabohu, podľa spätnej väzby sa nám to darí, pretože nás pozerajú predsedovia družstiev, najväčší agropodnikatelia, agronómi aj zootechnici poznajú naše témy. Poznajú ich aj bežní diváci, ktorí s poľnohospodárstvom nič nemajú a veľmi často sa k nám dostávajú aj ľudia kontaktujúci nás z virtuálneho internetového sveta. Vďaka pestrosti relácie naše reportáže pravidelne sleduje 200 000 divákov, na Facebooku máme 47 tisíc sledovateľov a naše najsledovanejšie reportáže vidí 300 000 a niekedy až 1,5 mil. ľudí.

Z úst niektorých manažérov spravidla väčších agropodnikov na margo Farmárskej revue vychádza kritika, že sa venujete okrem iného pre nich okrajovým témam ako je napr. záhradkárstvo a podobne. Radi by mali reláciu napasovanú priamo na svoje potreby. Vedeli by ste vysvetliť, prečo tomu tak nie je?

Naša relácia sa snaží udržať si odbornú profesionálnu úroveň a sme vďační za to, že nás sledujú aj agronómovia ako aj agromanažéri veľkopodnikov. Ale práve vďaka tomu, že dokážeme osloviť širokú verejnosť témami ako je záhradkárstvo či napr. F-kové značky, vieme prácu poľnohospodárskych profesionálov ukázať širokej verejnosti. Je to jedna z mála možností ako ukázať poctivú robotu slovenských agropodnikateľov širokému publiku laickej verejnosti. Lebo v mainstreamových médiách sa poľnohospodári objavujú najčastejšie len vtedy, keď je niečo zle. Ak by sme sa vo Farmárskej Revue zamerali len čisto na odborné témy napasované na agromanažérov, potom by sme pred obrazovky nedokázali dostať 200 000 ľudí a teda by sme nevedeli širokej verejnosti odprezentovať prácu slovenských poľnohospodárov. To je dôvod, prečo cielime témy relácie týmto spôsobom.

Celý rozhovor s tvorcom a moderátorom relácie Farmárska revue Jánom Škorňom si môžete prečítať v AGROMAGAZÍNe 07/2020 na s. 20 – 22.