/AGROBIZNIS/
Spoločnosť Pioneer spojila svoje sily s Kansas State University v USA,
„Naše snaženie vyústilo do potvrdenia trendov vo výsevkoch a lepšieho pochopenia odozvy kukurice na hustotu populácie ako aj toho ako sa tá zmenila s využívaním dnešných moderných hybridov“, vysvetľuje agronomický manažér spoločnosti Pioneer Mark Jeschke. Analyzovaných bolo celkovo 200000 dát týkajúcich sa výšky dosiahnutej úrody a hustoty rastlín kukurice na jednotku plochy získaných z 23 štátov USA v období rokov 1987 až 2016. „Naším cieľom bolo zistiť ako sa agronomicky optimálna hustota porastov zmenila v čase ako aj to, ako výrazne prispeli zmeny v odporúčaných výsevkoch na finálnu dosiahnutú úrodu“, doplňuje špecialista na rastlinnú výrobu z Kansas State University Ignacio Ciampitti.
Analýza ukázala, že pre optimalizáciu rastu výnosov kukurice v priebehu času bolo potrebné neustále postupne zvyšovať počet jedincov kukurice tempom 580 rastlín na hektár ročne. Kým v období rokov 1987 až 1991 dosahovali hybridy kukurice najvyššie hektárové výnosy pri hustote populácie 75308 rastlín na hektár, pre obdobie rokov 2011 až 2016 toto optimálne číslo vzrástlo na 93580 rastlín na hektár. Priemerný hektárový výnos pri optimálnom zastúpení rastlín na jednotku plochy taktiež rástol postupne z 8,47 t/ha v roku 1987 na 11,79 t/ha v roku 2016. V praxi to znamená, že pri agronomicky optimálnom výsevku každoročne rástol hektárový výnos kukurice v sledovanom období o 0,14 t/ha.
Výsledky tiež ukázali, že s postupom času sa rozšírilo aj rozpätie hustoty rastlín na jednotku plochy, v ktorom boli dosiahnuté najvyššie hektárové výnosy. Kým v období 1987 až 1991 boli zaznamenané najvyššie hektárové výnosy len vtedy, ak hustota porastu sa hýbala v tesnom intervale okolo 74 tis. rastlín na hektár, v období 2012 až 2016 boli najvyššie výnosy zaznamenané aj pri širšej variabilite hustoty pestovaných porastov, ktoré oscilovali medzi 86500 – 98800 rastlinami na hektár. Inými slovami dnešné hybridy by mali poskytnúť výnos kukurice blízko maxima aj v prípade, že sa pestovateľ viac odkloní od odporúčaného optimálneho agronomického výsevku. Podľa vedcov je to jasný dôkaz toho, že dnešné hybridy kukurice ponúkajú pestovateľom viac flexibility pri optimálnej, resp. takmer optimálnej populácii i v časoch, keď sa pestovateľské podmienky sezónne menia. Moderné hybridy sú menej citlivé na stres z vysokej hustoty osevu v suchých rokoch. Staré hybridy takúto stabilitu podľa ich zistení nevykazovali.
Vedci sa zaoberali aj otázkou, akou mierou sa podieľala vyššia hustota osevu kukurice na jej finálnom výnose. „Hodnota prírastku produkcie prekonala hodnotu zmeny v hustote rastlín. Hustota rastlín prispela od 9 % do 18 %- tami k celkovému nárastu hektárového výnosu v ostatných 30 rokoch, pričom rast výnosu bol v ostatných rokoch spojený so signifikantnými zmenami v ostatných faktoroch, ktoré determinujú finálny výnos“ vysvetľuje Ciampitti. Ako vysvetľuje, finálna úroda kukurice je sumárom vplyvu štyroch faktorov: počtu rastlín na hektár, počtu šúľkov na rastline, počtu zŕn v šúľku a hmotnosti zŕn. Podľa vedcov je typickým prejavom to, že pokiaľ rastie hustota rastlín na hektár, príspevok ostatných troch komponentov na úrodu klesá, pokiaľ je rastlina v strese. Dáta však poukázali, že tomu tak úplne nie je. „Výsledky našej štúdie ako i ďalších štúdií ukazujú, že výška dosiahnutej úrody na 1 rastlinu stúpa aj vtedy, ak rastie hustota porastov na jednotku pestovanej plochy“, tvrdí M. Jeschke. I. Ciampitti vyjadruje teóriu, že za novými vzťahmi medzi faktormi úrody môže byť aj to, že moderné hybridy kukurice vykazujú zlepšené využívanie dusíka rastlinou či, ako potvrdili iné štúdie, že nové hybridy majú viac chlorofylu v listoch v porovnaní so svojimi starším predchodcami. Autori štúdie veria, že jej výsledky poskytnú pestovateľom cenné informácie ako manažovať pestovanie hybridov kukurice. Napríklad aj to ako manažovať aplikáciou vstupov pri čoraz väčšom využívaní variabilnej hodnoty aplikovaných hektárových výsevkov plodiny.
