/Slovenské mlieko/
Vo štvrtok (16. mája 2019) sa konala členská schôdza zástupcov
Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka, na ktorej sa okrem procedurálnych záležitostí diskutovali aj témy, ktoré chovateľov hovädzieho dobytka momentálne trápia. Hlavnou otázkou sa po škandále na poľských bitúnkoch stala téma, čo so zvieratami s pohybovými problémami.
„Členská schôdza je najvyšší orgán nášho zväzu, ktorý združuje chovateľov, ktorí vyrobia 60-percent všetkého na Slovensku vyprodukovaného kravského mlieka. Problém, ktorý trápi celú komunitu chovateľov sa naplno prejavil po zverejnení televíznych záberov z poľských bitúnkov. Do vzťahu medzi slovenským prvovýrobcom mlieka a slovenským bitúnkom sa vkradla nedôvera, prehnaná opatrnosť a samozrejme aj obava z finančného postihu a pošramotenia dobrého mena,“ informuje Margita Štefániková, riaditeľka Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka.
Poukazuje najmä na to, že dojnice s pohybovými problémami, alebo uľahnuté zvieratá žiadnym spôsobom nemôžu poškodiť zdravie spotrebiteľa. Okrem uvedenej pohybovej indispozície, napríklad z dôvodu zlomeniny, sú zvieratá zdravé a neboli liečené žiadnymi liečivami. Napriek tomu sa ich bitúnky boja vykupovať. Potvrdzuje to aj Štefan Ryba, generálny riaditeľ Sekcie poľnohospodárstva na Ministerstve pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.
„Po medializácii nastal problém a my musíme byť s bitúnkami v reálnom kontakte. Ešte v tomto týždni som mal stretnutie s Evou Forrai, výkonnou riaditeľkou Zväzu spracovateľov mäsa. Veľmi som ju žiadal, aby bola obnovená ochota bitúnkov a tým aj dôvera medzi nimi a chovateľmi,“ informoval Štefan Ryba, členskú základňu SZPM.
Bližšie informácie poskytlo vystúpenie Miroslava Ondriaša z Odboru hygieny produktov živočíšneho pôvodu Štátnej veterinárnej a potravinovej správy.
„Zvieratá, ktoré sú neliečené, ale s pohybovými zmenami a úrazmi sú presúvané na bitúnok. Zviera musí byť maximálne ušetrené trýznenia. Počas prepravy musí byť zabezpečená jeho pohoda,“ hovorí Miroslav Ondriáš. Ten dopĺňa, že ak nie je možné zviera na bitúnok prepraviť, musí byť zabité a vykrvené mimo bitúnok na farme.
Stále aktuálnou témou bola schválená vnútroštátna pomoc v podobe Zelenej nafty na ktorú je vyčlenených 30-miliónov eur. Ministerstvo pôdohospodárstvo predstavilo podporu špeciálnej rastlinnej a živočíšnej výroby v polovici apríla tohto roku. Normatív na dojnicu dosahuje 146,22 litrov nafty s podporou 0,347 eur na liter. Ročná podpora na dojnicu tak dosiahne 50,74 eur. Podporené sú aj ďalšie kategórie hovädzieho dobytka ako teľatá, jalovice, alebo výkrm.
„Značná časť podpôr určená pre živočíšnu výrobu ide pre chovateľov hovädzieho dobytka vo všeobecnosti,“ uviedol Štefan Ryba.
Viacerí prvovýrobcovia mlieka sú nespokojní, že rozdiel medzi podporou pre mliečne kravy a mäsový dobytok neodzrkadľuje náročnosť výroby mlieka.
„Ak doplníme register hospodárskych zvierat v rámci Centrálnej evidencie hospodárskych zvierat, môžeme prehodnotiť aj normatív na dojnice, ktorý sa bude blížiť k 200-litrom nafty na kravu,“ prisľúbil prvovýrobcom mlieka Štefan Ryba.
Ak by sa v ďalších rokoch tento prísľub naplnil, podpora na dojnicu by sa mohla priblížiť k 70-eurám na dojnicu.
„Podpora má za cieľ stabilizovať počty dojníc. Momentálne sa na Slovensku chová 124-tisíc dojníc, čo je len tretinová úroveň stavu v porovnaní s rokom 1989. Celková slovenská výroba mlieka sa oproti danému obdobiu dostala, najmä z dôvodu rastu priemernej úžitkovosti v ostatných rokoch, na polovičnú úroveň oproti danému obdobiu,“ uviedol Alexander Pastorek, predseda SZPM.
Do budúcnosti by prvovýrobcovia mlieka uvítali aj podporu na likvidáciu kadáverov. Podľa prepočtov Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory by náklady na tento dotačný titul mali dosiahnuť 1-milión eur ročne.
„Naše prepočty hovoria až o štyroch miliónoch eur. Hľadáme možnosti, ako danú oblasť zo štátnej pomoci podporiť,“ uviedol Štefan Ryba.
