David Karkulín
Nová pestovateľská sezóna sa postupne rozbieha a s ňou sú spojené i rozhodnutia,
V tejto súvislosti sa venuje v európskom priestore čoraz viac pozornosti pestovaniu sóje a to z objektívnych dôvodov. Jednak je v EÚ vysoko nedostatkovou komoditou, súčasne jedným z najlepších zdrojov bielkovín pre živočíšnu výrobu a tiež prináša benefity v manažmente rastlinnej výroby ako skvelá predplodina relatívne nenáročná na pestovanie. Rozšíriť jej pestovanie v našich podmienkach evidentne chcú i politici. Ministri poľnohospodárstva na svojej Rade koncom januára debatovali práve na tému nedostatku bielkovinových zdrojov. EÚ každoročne spotrebuje okolo 45 mil. ton bielkovín pre výrobu krmiva, z čoho tretinu tvoria práve bielkoviny zo sóje. S ročnom produkciu sóje na úrovni okolo 2,5 mil. ton tak v tejto oblasti sebestačnosť únie dosahuje len veľmi skromných 5 %. EÚ je tak závislá každoročne od dovozu zhruba 15 mil. ton sóje z tretích krajín a ďalších okolo 18 mil. ton sójového šrotu. Inými slovami, EÚ je doslova hladná po sóji. Nechceme však hocijakú sóju, ale preferovaná je sója bez GMO. Na trhu únie vrátane Slovenska tak aktuálne vzniká nový trend pestovania sóje bez GMO. Predaj sóje bez GMO by mal poľnohospodárovi priniesť vyššie realizačné ceny v porovnaní s dovezenou GMO sójou, navyše sa reálne uvažuje aj o dodatočnej finančnej podpore pestovania takejto sóje vo forme podpôr, či už cez viazané platby alebo aj špecifické národné podpory. Sója si môže nájsť i svoje miesto v oblasti výroby biopalív, na čo naznačuje i nedávne udelenie povolenia EK využívať dovozy sóje z USA na výrobu bionafty. Slovensko sa so súčasnými takmer 50 000 ha sóje má ambíciu už čoskoro stať krajinou EÚ, ktorá nebude vonkoncom závislá od dovozov GMO sóje a teda celý produkčný reťazec od výroby osiva až po chovy zvierat, resp. mäso na pultoch obchodov môže byť bez GMO. Svoju závislosť od GMO sóje v oblasti výživy zvierať chce znížiť i EÚ. Tej by k tomu mohla dopomôcť Ukrajina, ktorá v ostatných rokoch zvyšuje produkciu komodity (bez GMO). Pri súčasnom deficite sóje v EÚ však ani prípadné 10–násobné zvýšenie produkcie sóje v Ukrajine nedokáže plne pokryť dopyt únie. A to znamená, že lukrativita pestovania sóje v EÚ bude naďalej narastať a to hlavne so silnejúcim tlakom na to, aby sa v EÚ spotrebovávala sója bez GMO. Samozrejme, toto docieliť na 100 % nie je realistické. EÚ bude stále závislá od GMO sóje z tretích krajín. A teda atraktivita cien a tým aj pestovania sóje v SR tak ostane ďalej dominantne závislá od vývoja situácie na globálnom trhu – hlavne v USA a Južnej Amerike. To je holý fakt... no aj tak, zaradiť sóju do osevného postupu sa dnes z pohľadu vyššie uvedených skutočností javí ako ekonomicky racionálna voľba.
