V roku 2017 výskumníci z Krefeldu tvrdili, že za úbytok hmyzu môže poľnohospodárstvo. Nový výskum ukazuje, že namiesto toho je oveľa viac zodpovedné počasie.
Faktor počasia zohráva dôležitú úlohu pri kolísaní dlhodobých trendov biomasy hmyzu. K tomuto záveru dospela štúdia tímu z Nemecka a Švajčiarska uverejnená vo vedeckom časopise Nature.
Na základe údajov z často citovanej Krefeldskej štúdie, často nazývanej aj Hallmannova štúdia, analyzujú nárasty a poklesy biomasy hmyzu počas 34 rokov a poveternostné a klimatické anomálie v miestach odberu vzoriek. Až 75 % trendov by sa tak dalo vysvetliť týmito faktormi, ak by sa okrem počasia zohľadnilo aj priestorové a časové rozlíšenie biotopov, tvrdia vedci. Táto štúdia vrhá nové svetlo na intenzívnu diskusiu o možných príčinách tzv. vymierania hmyzu.
Kontroverzná štúdia z Krefeldu obviňuje poľnohospodárov
V roku 2017 bola zverejnená Krefeldská štúdia, v rámci ktorej sa 27 rokov sledoval vývoj biomasy lietajúceho hmyzu. Počas tohto obdobia bol zaznamenaný pokles o 76 %, pričom štúdia nedokázala preukázať príčiny tohto trendu. Hovorí sa predovšetkým o intenzívnom poľnohospodárstve, rastúcom znečistení životného prostredia, postupnej fragmentácii biotopov hmyzu, klimatických zmenách a svetelnom znečistení.
| „V krefeldskej štúdii sa nepodarilo identifikovať žiadnu jasnú príčinu prudkého poklesu biomasy hmyzu.“ Prof. Dr. Axel Hochkirch |
Pri tejto analýze vedci doplnili údaje z krefeldskej štúdie o vzorky odobraté v neskorších rokoch v regiónoch, ktoré Hallmann neskúmal. Inšpirovalo ich k tomu zistenie, že biomasa hmyzu v roku 2022 bola väčšia, ako očakávali na základe dlhodobého trendu, a dosahovala rádovo hodnoty z konca 80. rokov minulého storočia. Spojili to s údajmi o počasí vrátane informácií o teplotách a zrážkach počas odberu vzoriek.
Zohľadnili aj anomálie počasia počas rôznych životných štádií hmyzu. Zistili, že pri zahrnutí poveternostných podmienok a anomálií spolu s priestorovými a časovými premennými možno vysvetliť až 75 % variability biomasy zistenej v pasciach. Vedci dospeli k záveru, že zmeny počasia v dôsledku zmeny klímy by mohli mať vážne dôsledky aj pre hmyz.
Prečo sa na lietajúci hmyz používali len pasce?
„Úhyn hmyzu je pomerne zložitý jav. Naše vlastné štúdie potvrdzujú, že existujú víťazi a porazení v dôsledku klimatických zmien aj zmien vo využívaní pôdy a že tieto dva faktory sa navzájom ovplyvňujú," hovorí profesor Dr. Axel Hochkirch z Národného prírodovedného múzea v Luxemburgu.
„Som ohromený dôkladnosťou analýzy," hovorí Dr. Roel van Klink z Nemeckého centra pre integratívny výskum biodiverzity (iDiv) v Lipsku. Podľa neho sa zdá, že autori aktuálnej štúdie našli spôsob, ako vysvetliť veľkú časť variability biomasy lapačov zahrnutím len niekoľkých premenných počasia.
„Táto otázka je chúlostivá už desaťročia, pretože nikto nevie, ktoré premenné počasia majú pre hmyz najväčší význam. Koniec koncov, akýkoľvek poveternostný jav môže mať vplyv na hmyz v ktoromkoľvek týždni v roku. Autori o tom podrobne diskutovali s odborníkmi na hmyz a dospeli k záveru, že pre skúmaný lietajúci hmyz je dôležité aj zimné počasie a jarné počasie vo vzorkovom roku a v predchádzajúcom roku," hovorí van Klink.
Odsudzuje metódu odchytu hmyzu (malátne pasce). Táto metóda sa dá použiť len na meranie lietajúceho hmyzu a jeho aktivity. Ak hmyz sedí nehybne, ako to býva za zlého počasia, nechytí sa a vôbec nič to nevypovedá o hmyze žijúcom na zemi, kritizuje van Klink. „V tomto zmysle sa teda nemožno čudovať, že počasie má na úlovky dôležitý vplyv. Takže skutočnou otázkou je, prečo to Hallmann vo svojej známej štúdii, ktorá tu slúži ako základňa údajov, dostatočne nezistil."
Ekológ: Áno, ale poľnohospodári pracujú aj podľa poveternostných podmienok
Dr. Carsten Brühl z Technickej univerzity Porýnie-Falcko Kaiserslautern-Landau uvádza, že najdôležitejšími faktormi sú vlhkosť pôdy a teplota. Dodáva však, že počasie má vplyv aj na poľnohospodárske postupy, napríklad na termíny orby, sejby a kosenia, ktoré sú pre hmyz dôležité. „V závislosti od počasia sa viac alebo menej používajú aj pesticídy. Napríklad určité vlhké počasie na jar vedie k silnému rozvoju vošiek, a tým k zvýšenému používaniu insekticídov."
Počasie je teda dôležitým korelátom biomasy hmyzu, ale príčinne to nemusia byť vyššie jarné teploty, ktoré menia biomasu hmyzu, ale napríklad používanie pesticídov v závislosti od počasia. To sa v súčasnej štúdii neberie do úvahy ani sa o tom nehovorí, kritizuje vedúci pracovnej skupiny pre ekotoxikológiu a životné prostredie Ústavu vied o životnom prostredí.
Z Topagrar preložila a upravila Ing. Martina Gondeková, PhD., NPPC-VÚŽV Nitra
Snímka: https://pxhere.com/
