Pšenica mala dva hlavné dôvody, prečo v roku 2011 nedokázala preraziť cez 9-dolárovú hranicu.
Jedným boli problémy globálnej ekonomiky, druhým príval lacnej pšenice na svetové trhy. Práve druhý dôvod by mal byť jedným z kľúčových faktorov brzdiacich návrat ceny k tohtoročným maximám. Kde sa zobral súčasný prebytok pšenice na svetových trhoch? Prišiel hlavne z lepších ako očakávaných úrod vo viacerých hlavných exportéroch sveta. Rusko, číslo 2 v exportoch pšenice, by v tomto roku celkovo malo vyviezť 19 miliónov ton pšenice oproti 12 miliónom ton v predchádzajúcom roku. Výrazný nárast exportov zaznamenali aj ďalšie krajiny z regiónu Čierneho mora. Ukrajina a Kazachstan by mohli v aktuálnej sezóne zvýšiť exporty pšenice zo 6 na 9 respektíve zo 7 na 11 miliónov ton. Najväčším prekvapením pre analytikov je však príliv lacnej pšenice z Argentíny. Tá na trhy dodáva okolo 7,5 milióna ton, avšak dokázala výrazne stlačiť ceny pšenice na trhoch, keď jej pestovatelia požadujú nižšie ceny. Tento nárast exportov na trh nedokázal ani silnejší dopyt zo severnej Afriky a východnej Ázie celý skonzumovať. V druhom polroku 2011 to prinieslo výrazný pokles cien a tento tlak prebytkových zásob by mal pretrvávať aj v prvom polroku 2012. Ani boj o pôdu pravdepodobne pšenici na jar nepomôže. Ďalšie spomalenie rastu hospodárstva v Európe a viacerých rozvojových krajinách by malo udržiavať aj tlmený dopyt. Preto bude asi potrebný ďalší pokles cien, možno až k 5-dolárovej hranici, kým začnú byť cenové úrovne zaujímavé pre koncového spotrebiteľa. Oživenie rastu hospodárstva vo vyspelom svete v druhej polovici budúceho roku by malo priniesť aj silnejší dopyt a tým aj rast cien. Prerazenie maxím z roku 2011 však v budúcom roku neočakávam.
Komplexný výhľad pre všetky plodiny pre rok 2012 od M. Májeka, vrátane ďalších analýz od analytikov investičných bánk Goldman Sachs či Rabobank a Saxobank a tiež AGROMAGAZÍNu nájdete už čoskoro v ročenke AGROBIZNIS v roku 2012, ktorá bude súčasťou AGROMAGAZÍNu 12/2011.
