Ešte koncom minulého roka sa kone plemena lipican dostali do zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO. Oficiálne odovzdanie certifikátu sa uskutočnilo až tento rok. Aj preto sme sa vybrali do topoľčianskeho Národného žrebčína, štátny podnik, za reportážou až v polovici októbra. Naším sprievodcom po najväčšom chove tohto plemena u nás bol jeho riaditeľ Ing. Michal Horný, PhD.
Prvé na mieste činu
Lipicany stáli symbolicky už pri zrode tejto prestížnej a chovateľskom svete uznávanej inštitúcie. V roku 1921 bolo v prvej skupine dovezených 32 originálnych lipicanských kobýl, pochádzajúcich po 11 kmeňových lipicanských žrebcoch a patriacich do 17 rodín podľa pôvodu matiek. Každý, kto pozná kone tohto plemena, vie, že väčšina jedincov má v dospelosti biele sfarbenie. Približne 5 % má čiernu (vraníky) alebo hnedú farbu (hnedáky). O niečo vyšší podiel (6,25 %) mali dovezené kobyly inej ako bielej farby: 2 kobyly boli hnedé. Aby sme nezabudli, s mladými plemennými kobylami bol zo žrebčína v Kladruboch nad Labem (kam boli evakuované z Lipice) dovezený aj plemenný žrebec – hnedák Neapolitano Gratia. Chov tohto plemena zapustil v topoľčianskom Národnom žrebčíne pevné korene a v súčasnosti sa tu chová 202 lipicanov (materské stádo má 43 elitných plemenných kobýl). Od založenia žrebčína až doteraz sa tu narodilo 2933 lipicanských žriebät. Chov lipicanov je v posledných rokoch mimoriadne populárny aj v zemskom chove, vďaka čomu stúpol počet evidovaných koní tohto plemena zo 643 v roku 2011 na 846 v roku 2022 (evidovaných je 230 chovateľov tohto vzácneho plemena). Informácie máme z prvej ruky, nakoľko topoľčiansky Národný žrebčín je aj poverenou organizáciou, ktorá vedie Plemennú knihu plemena lipican na Slovensku.
Cesta do zoznamu UNESCO
Táto cesta trvala takmer 10 rokov. Iniciátormi myšlienky zapísať plemeno koní lipican do Zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO boli chovatelia z Rakúska, Slovinska a Slovenska. Neskôr sa k nim pridali aj kolegovia z ďalších 5 štátov. Projekt formálne zastrešovalo slovinské ministerstvo kultúry a jeho neformálnymi lídrami sa stali popri iniciátoroch projektu aj zástupcovia Maďarska.
Samotný proces bol pomerne zdĺhavý a náročný, keďže bolo potrebné pripraviť podklady o plemene, ktorého využitie je pomerne všestranné a v jednotlivých štátoch uchádzajúcich sa o spomínaný certifikát má špecifické využitie. Počas tohto procesu došlo v roku 2017 k zápisu plemena lipican do Zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenskej republiky. Tento krok bol legislatívnou podmienkou pre zápis do zoznamu na úrovni UNESCO. Ďalší priebeh procesu bol, bohužiaľ, spomalený pandémiou ochorenia COVID-19, a tak k definitívnemu rozhodnutiu došlo až 1.12. 2022 na konferencii v Maroku. O tom, že projekt bol pripravený precízne, svedčí fakt, že spolu s ním bolo posudzovaných ďalších viac ako 20 projektov, pričom ten lipicanský bol prijatý bez akýchkoľvek námietok.
Fyzické odovzdanie certifikátov prebiehalo na národnej úrovni až v roku 2023. Topoľčianski chovatelia boli prví, ktorí ho dostali na slávnostnom otvorení chovateľskej sezóny, ktoré sa uskutočňuje tradične 1. mája na populárnom Dni otvorených dverí. Vtedy si prevzal Ing. Michal Horný, PhD., certifikát z rúk generálneho riaditeľa Slovenského ľudového umeleckého kolektívu (SĽUK) doc. Mgr. Juraja Hamara, CSc. Táto organizácia je koordinátorom zápisu do spomínaného zoznamu UNESCO na národnej úrovni.
Ako nám povedal Ing. Horný, udelenie certifikátu treba vnímať nielen ako poctu chovateľom a výsledkom ich práce, ale aj ako ochranu do budúcnosti. V nedávnej minulosti sme boli svedkami likvidácie viacerých chovov koní, vrátane žrebčína v Novom Tekove, kam boli ešte v roku 1953 presunuté z Topoľčianok kone plemena nonius.
Celý text bol publikovaný v novembrovom vydaní Slovenského CHOVu na s.4-6.
Časopis Slovenský CHOV si môžete predplatiť tu.
Marián Dukes, Slovenský CHOV
Snímky: autor a archív Národného žrebčína, š.p., Topoľčianky
Na titulnej snímke je šesnásťzáprah lipicanov, ktorý bol predstavený počas osláv 90. výročia založenia topoľčianskeho žrebčína v roku 2011.
Pamätný záber z tohtoročného 1. mája. S certifikátom je Ing. Michal Horný, PhD.
Symbolický dar pre jej veličenstvo kráľovnú Alžbetu II žrebec Maestoso X-38.
V koči ťahanom NAJepším koňom génových rezerv za rok 2009 žrebcom Ceonversano VI-51 sedí historicky prvý NAJ agromanažér Tibor Papšo (za rok 2009).
Počas osláv 100. výročia žrebčína sa predviedla aj Topoľčianska klasická škola. V popredí pán Václav Macek.
Miroslav Matúška počas domácich Majstrovstiev svet v 2-záprahoch.
