Kontrola regionálneho Združenia vidieckych hospodárstiev a viedenských mladých poľnohospodárov odhalila, že pôvod surovín nie je vysledovateľný v 78 % všetkých skúmaných výrobkov.
Odkiaľ pochádzajú vegánske výrobky ponúkané v supermarkete? Sú tieto napodobeniny vždy také "zelené", ako sa tvária? S cieľom dostať sa k jadru týchto otázok vykonalo združenie Wirtschaftsen am Land spolu s viedenskými mladými poľnohospodármi kontrolu napodobenín mäsa a mlieka a preskúmalo ich pôvod a udržateľnosť.
Rozsiahla analýza 153 napodobenín vegánskeho mäsa a mlieka v piatich rôznych maloobchodných predajniach potravín vo Viedni priniesla alarmujúce výsledky. Vo viac ako troch zo štyroch prípadov nie je pôvod surovín zrejmý.
„Nedostatok transparentnosti v pôvode vegánskych mäsových a mliečnych alternatív zdôrazňuje naliehavú potrebu komplexného označovania pôvodu potravín," vysvetľuje Robert Pichler, predseda združenia Wirtschaften am Land, spolu so zástupkyňou viedenských mladých farmárov BR Elisabeth Wolff, MSc.
Podiel Rakúska je mizivo nízky
„Desivé je nielen to, že pôvod väčšiny výrobkov nie je rozpoznateľný, ale aj to, že iba 8 zo 153 skúmaných výrobkov preukázateľne pozostáva z rakúskych surovín," hovorí Elisabeth Wolff, spolková radkyňa a mladá farmárka z Viedne: „Nedostatok transparentnosti dosahuje svoj vrchol pri napodobeninách mäsa, kde pôvod surovín nie je zrejmý v 79 % skúmaných výrobkov. Na druhom mieste sú vegánske nátierky so 77 % a imitácia mlieka s nejasným pôvodom v 67 % výrobkov."
Označovanie pôvodu na zaistenie bezpečnosti
„Nedostatok transparentnosti naznačuje, že mnohé výrobky môžu pochádzať z tretích krajín, kde sú normy zvyčajne nižšie a dopravné trasy spôsobujú obrovské emisie CO2. Napríklad brazílska sója má CO2 stopu 5,6 kilogramu na kilogram, zatiaľ čo európska sója spôsobuje o 90 % menej emisií," zdôrazňuje Pichler a dodáva, „preto požadujeme povinné označovanie pôvodu základných zložiek spracovaných vegánskych potravín. Toto opatrenie má zásadný význam nielen pre zvýšenie transparentnosti pre spotrebiteľov, ale aj pre zabezpečenie skutočnej ochrany klímy bez dlhých prepravných trás a vysokých emisií CO2."
Zameranie na rakúske suroviny
„Je nepopierateľné, že využívanie regionálnych a domácich surovín je výhodné pre všetky zúčastnené strany. Preto žiadame záväzok voči potravinám z Rakúska a uprednostňovanie miestnych surovín, najmä výrobkov vlastnej značky od maloobchodníkov s potravinami," hovorí Wolff.
Ako alternatíva k mäsu a mliečnym výrobkom z neistých zdrojov sú už k dispozícii udržateľné suroviny z miestneho pestovania, ako sú ovsené a sójové nápoje z Rakúska. Požiadavky viedenských mladých poľnohospodárov spolu s farmami na vidieku však presahujú rámec označovania. Wolff a Pichler tiež vyzývajú na rozšírenie pečate schválenia AMA pre olejniny a strukoviny s cieľom zabezpečiť pôvod a kvalitu pre spotrebiteľov: „Pečať schválenia AMA zaručuje vyššiu kvalitu potravín a je jasným a spoľahlivým označením, ktoré dáva spotrebiteľovi istotu, že ide o rakúsky výrobok," hovorí Wolff.
Z Topagrar preložila a upravila Ing. Martina Gondeková, PhD., NPPC-VÚŽV Nitra
Snímky: Heil a Wirtschaften am Land
