V minulosti ľudia konzumovali potraviny, ktoré boli dopestované prirodzene, bez moderných technológií a bez rôznych chemických zásahov (umelých hnojív a ochranných prostriedkov). Naproti tomu dnešné potraviny sú dopestované s pomocou moderných technológií, chémie, zásahov do génu rastliny. Úrody sú vyššie, ale ako je to s ich výživovou hodnotou? Je umelé hnojivo rovnocenné prírodnému systému obnovy živín v pôde?
Podľa viacerých vedeckých štúdií sú dnešné potraviny menej výživné (obsahujú nižšie množstvo minerálnych látok, vitamínov, vláknin a iných dôležitých látok) ako tomu bolo v minulosti. Dôvodov takéhoto stavu je niekoľko a niekoľko z nich si rozoberieme a skúsime načrtnúť, viacero pohľadom na otázky zdravej výživy a odhalíme možné ďalšie súvislosti.. Potraviny možno rozdeliť do dvoch skupín, a to konvenčné, ako výsledok konvenčného poľnohospodárstva, tie predstavujú významný podiel na celosvetovom trhu s potravinami. Druhú skupinu tvoria produkty, ktoré sú výsledkom ekologického, organického alebo iného alternatívneho poľnohospodárstva. Dané produkty sú oproti konvenčným drahšie a čo na prvý pohľad môže znižovať ich konkurencieschopnosť a dostupnosť pre obyvateľov – spotrebiteľov.
Pozeráme sa na kvantitu, teda množstvom ktoré si kúpime, ale i na kvalitu potraviny, ktorá je v ostatnom čase čoraz častejšie v zornom poli konzumentov. Kvalitu potraviny vnímame zatiaľ najmä z hľadiska obsahu rezíduí cudzorodých látok, ktoré sa tam dostávajú poľnohospodárskymi postrekmi - pesticídmi, insekticídmi a herbicídmi. Okrem toho sú ďalšie postreky – hormóny, slúžiace na reguláciu dozrievania či rastu. Už z vyššie uvedeného vidíme, že musí byť rozdiel medzi potravinami dopestovanými v minulosti – evidencia je cca. 200 rokov dozadu a potravinami pestovanými dnes.
Tieto skutočnosti si začali všímať potravinári i laická verejnosť a vznikali viaceré štúdie, ktoré sa zaoberali kvalitou potravín a vzťahmi, existujúcimi medzi rastlinou, pôdou a prostredím. Evidenciou sa začalo potvrdzovať, že potraviny a poľnohospodárske komodity v minulosti boli viac výživné ako je tomu dnes. Hlavnými dôvodmi nižšej kvality ako bolo vyššie uvedené boli a sú rozdielne systémy obhospodarovania pôdy a požiadavky na vysoké úrody aj počas klimatických zmien.
Hlavným dôvodom nízkeho obsahu výživových látok v surovinách (ovocie, zelenina, zemiaky, strukoviny ale aj obilniny, mäso) je priemyselná veľkovýroba a vyčerpanosť pôdy.
Pritom nejde o tvrdenie, ktoré sme pozorovali dnes. Ide o trend, ktorý nás sprevádza už niekoľko desiatok rokov. Nasvedčujú tomu rôzne svetové výskumy a odborné články. Napr. podľa BBC (2023) nutričné hodnoty niektorých druhov zeleniny, od špargle až po špenát, od roku 1950 výrazne klesli. Z výskumnej štúdie z roku 2004 vyplynulo, že dôležité živiny v niektorých plodinách sú až o 38 % nižšie ako v polovici 20. storočia. V priemere medzi 43 analyzovanými druhmi zeleniny klesol obsah vápnika o 16 %, železa o 15 % a fosforu o 9 %. Rovnako i keď nie k výraznému poklesu došlo aj pri vitamínoch a kyseline askorbovej.
Celý článok nájdete v augustovom vydaní AGROMAGAZÍNu na s.14-15.
Mesačník AGROMAGAZÍN si môžete predplatiť tu.
Patrik Rovný, Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre
Andrea Rovná Panšulovie, Slovenský zväz agropodnikateľov a rodinných fariem
