Ich pastevný areál sa nachádza na okraji Popradu a jeho stredom vedie cyklocesta. Areál má teda okrem produkčnej aj rekreačnú funkciu. O tom, ako vybudovať oplôtkové hospodárstvo, sme sa porozprávali s podpredsedom predstavenstva PD Spišské Bystré Ing. Aurelom Hozzom (AH) a zootechnikom strediska Kvetnica Ing. Ľudovítom Olejárom (ĽO).
Prečo ste sa rozhodli pre vybudovanie pastevného oplôtkového
areálu?
(AH) Pre oplôtky sme sa rozhodli z viacerých dôvodov. Prvým bol hroziaci nedostatok pastierov: Mali sme najväčšiu starosť o to, kto nahradí ľudí, ktorí by každé ráno odviazali všetky kravy z reťazí a hnali ich aj 5 km od strediska na pasienky. Druhým dôvodom bolo lepšie využitie potenciálu pasienkov.
Ako ste postupovali pri zriaďovaní pasienkového areálu?
AH: Na vybudovanie systému oplôtkov sme na začiatku použili koly z obyčajného dreva a vodivú pásku. Tú však vedeli ľahko prekonať nielen pasúce sa kravy, ale aj divá zver. Preto sme začali hľadať riešenie. Boli sme si pozrieť oplôtok z agátových kolov a vodivého drôtu vo firme AKRON Hrabušice. Neskôr sme sa na výstave v Brne dostali k ponuke kompletnej technologickej výbavy pre pasienkové hospodárstvo. Okrem toho sme navštívili aj jednu firmu na južnej Morave, kde sme sa presvedčili o tom, že v oplôtkovom pastevnom areáli je možné ustajniť mäsový dobytok celoročne. Tu sme našli aj prechody cez jednotlivé oplôtky pre obyvateľov a návštevníkov tejto oblasti, keďže pasienkový areál zasiahol do ich trás presunov. Výsledkom bol nielen bezproblémový systém chovu, ale aj fakt, že dobytok dokázal zužitkovať aj plochy, ktoré by predstavovali potenciálny problém pre poľnohospodársku techniku. Súčasťou tejto filozofie bolo aj zahrnutie stromoradí a remízok do jednotlivých oplôtkov, ktoré poskytujú dobytku prirodzený úkryt. Ďalšia vec, ktorú sme sa tam naučili, je limitovanie veľkosti jednotlivých oplôtkov. Rozdelenie musí vchádzať z počtu plemenníc na jedného plemenníka (25-40 podľa jeho veku).
Výstavba oplôtkového areálu však nie je lacná záležitosť.
AH: Investícia do oplôtkov nie je taká vysoká, aby sa neoplatilo do nich investovať aj v prípade, ak má poľnohospodár tieto plochy len prenajaté. Prínos tohto systému pasenia je veľký. Sme radi, že sme sa stali inšpiráciou aj
pre ďalších chovateľov, ktorí sa chcú vydať tou istou cestou ako my pred 13 rokmi (napr. AGRIA Liptovský Ondrej).
Aké zásady treba dodržiavať pri budovaní oplôtkov?
(AH) V prípade, že chovateľ nemá problém s divou zverou, môže si dovoliť natiahnuť vedenie 1-2 km a potom ho na koncoch napnúť. My používame „napinák“ približne každých 150 m (t.j. každých 12-14 kolov). Toto riešenie považujeme za praktickejšie, najmä z hľadiska riešenia prípadných problémov súvisiacich s prerušením vedenia.
Pri budovaní oplôtkov nie je dobré mať príliš veľké výmery, pretože sa to odrazí na znížení intenzity rastu dobytka a pri presunoch skupín zvierat hrozí aj zničenie časti porastu jeho vyšliapaním. Aj my sme dodatočne predelili niekoľko oplôtkov na menšie celky. Pri ich rozdeľovaní treba, samozrejme, prihliadať aj na terénne danosti a tiež na to, aby zahŕňali aj prirodzený zdroj vody či prvky krajiny, poskytujúce úkryt a tieň.
ĽO: V stredisku Kvetnica máme spolu 9 oplôtkov s celkovou výmerou takmer 130 ha. Najväčšie majú približne 20 ha a najmenší 2,5 hektára.
Pasienkový areál v stredisku Kvetnica rozdeľuje na dve časti jednak poľná cesta a popri nej vedie aj cesta pre cyklistov. Poľná cesta slúži aj na presun zvierat medzi pasienkami. Obe cesty musia byť od seba oddelené, aby nehrozil prechod presúvaných zvierat na cyklocestu.
AH: Pri budovaní pasienkov sme mysleli aj na to, aby sme vedeli denne kontrolovať oplôtky a ich technický stav, zvieratá na nich aj z vonkajšej strany po komunikáciách ak to ide prostredníctvom terénneho vozidla.
Pred akými chybami by ste varovali záujemcov o výstavbu oplôtkového areálu?
AH: Už som spomínal, v žiadnom prípade by nemali používať ako materiál na koly obyčajné drevo z lesa. Po 4-5 rokoch ich bude potrebné vymeniť. Okrem nákladov na nákup nových kolov treba počítať aj s nákladmi na ich dodatočnú montáž a všetkých technických prvkov oplotenia (izolátor a pod.). My sme po použití agátových kolov nemuseli za 13 rokov vymeniť ani jeden kus. A to tu máme pomerne agresívne prostredie (vlhká a kyslá pôda). Samozrejme, že je možné použiť aj betónové stĺpy. Tie však majú obmedzenie v podobe komplikovanejšej inštalácie spomínaných technických prvkov.
Aké prínosy poskytuje oplôtkové pasenie dobytka?
AH: Výhodou pasenia je aj ja schopnosť dobytka zlepšiť floristické zloženie porastu. My sme založili jeden oplôtok na zanedbanej parcele a po čase vďaka jeho vypásaniu počas 2 pastevných sezón úplne stratili vysoké byliny a porast sa skultúrnil. V oplôtku začali rásť rastliny odolné voči spásaniu a fakt, že zvieratá im nedovolili vyrásť do výšky nútil rastliny zahusťovať plochu. Dnes by ste už vôbec nepoznali, ako vyzeral ten oplôtok pre svojim zušľachtením.
Ako som už spomínal, pri tomto systéme pasenia vieme obhospodáriť aj problematicky prístupné plochy. Predtým sa nám stávalo, že v niektorých lokalitách sme dokázali vypásť len 50 % plôch. V súčasnosti takéto plochy už takmer neevidujeme. Nesmieme zabudnúť, že pri oplôtkovom pasení dobytok žerie vtedy, keď mu to vyhovuje (napr. v lete je to skoro ráno, neskoro večer a tiež aj v noci) a nie vtedy, keď to vyhovuje pastierom (cez deň). To najlepšie demonštrujú prírastky živej hmotnosti a celkový výzor dobytka.
Za rozhovor poďakoval Marián Dukes, Slovenský CHOV
Snímka: Marián Dukes
Celý rozhovor si môžete prečítať v júnovom Slovenskom chove na s.18-19
Časopis Slovenský CHOV si môžete predplatiť tu.
